Voľby do Európskeho parlamentu: Čo čaká na novozvolených europoslancov?

BRATISLAVA / Po eurovoľbách si novozvolení europoslanci zvolia predsedu, podpredsedu aj kvestorov. Slovensko podpredsedu Európskeho parlamentu ale nemalo, kvestorom bol Vladimír Maňka (Smer-SD), ktorý sa stal prvým Slovákom vo vedení EP. Medzi prvé úlohy europoslancov patrí aj voľba nového predsedu Komisie. Aké úlohy majú predseda, podpredseda, Európsky parlament a Európska komisia ?

Hlasovanie o novom predsedovi Európskej komisie bude jednou z prvých úloh Európskeho parlamentu po májových voľbách. Výber kandidáta na tento post by mal odrážať pomery v europarlamente. Vo voľbách v roku 2014 fungoval koncept Spitzenkandidáta. To znamená, že tá frakcia, ktorá získala najviac hlasov, mala právo nominovať na tento post svojho človeka – v tomto prípade Európska ľudová strana Jean-Clauda Junckera. Zároveň platí, že predsedu Komisie oficiálne navrhuje Európska rada, čiže premiéri a prezidenti. Tí však nechcú prísť o svoje slovo pri výbere kandidáta na najvyššiu exekutívnu európsku funkciu. Preto sú niektoré krajiny proti uplatňovaniu princípu Spitzenkandidáta.

Voľba predsedu EK

Po tom, čo Európska rada nominuje niekoho na post predsedu EK, ho musí schváliť Európsky parlament. Za kandidáta musí hlasovať nadpolovičná väčšina poslancov. Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, členské štáty musia do jedného mesiaca navrhnúť ďalšieho kandidáta.

Od roku 2014 sa politickým skupinám odporúča vybrať si Spitzenkandidáta, ktorý povedie predvolebnú kampaň naprieč EÚ a stane sa oficiálnym kandidátom na predsedu Európskej komisie. Ak ho premiéri a prezidenti nominujú a podarí sa mu získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, bude predsedom Komisie. Kandidátom ľudovcov je Manfred Weber, socialisti majú Fransa Timmermansa a Európski konzervatívci a reformisti Jana Zahradila. O tento post sa uchádzal aj podpredseda EK Maroš Šefčovič, vzdal sa v prospech Timmermansa. 

Európsky parlament však neschvaľuje len šéfa Komisie, ale aj Komisiu ako takú. Kandidáti na rôzne portfóliá musia prejsť vypočúvaním v EP. Každý členský štát pritom nominuje svojho eurokomisára. Kandidáti sa predstavia výboru EP, výbory vypracujú hodnotenia kandidátov. Ak bude hodnotenie negatívne, môže sa stať, že kandidát radšej odstúpi. 

Predsedu parlamentu si zvolí 751 europoslancov

Predsedu parlamentu si 751 novozvolených europoslancov zvolí už na prvej schôdzi. Okrem neho zvolia aj 14 podpredsedov a piatich kvestorov. Mandát im rovnako ako aj predsedom a podpredsedom výborov platí na dva a pol roka, pričom ich poslanci môžu vo funkcii potvrdiť. Europoslanci by v týchto voľbách mali zohľadniť aj zastúpenie jednotlivých členských štátov a politických názorov.  

Funkcia predsedu EP

Predseda EP riadi činnosť parlamentu, predsedá plenárnym zasadnutiam a schvaľuje ročný rozpočet EÚ. Europarlament zastupuje navonok i vo vzťahu k ostatným inštitúciám. Kandidáta na predsedu môže navrhnúť politická frakcia alebo aspoň 40 poslancov EP. Predsedu volia tajne. Kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak sa tak nestane ani v treťom kole, dvaja kandidáti s najvyšším počtom postupujú do štvrtého kola, v ktorom zvíťazí ten, kto dostane viac hlasov.  

Úlohy podpredsedov a kvestorov 

Podpredsedovia europarlamentu môžu nahradiť predsedu pri výkone jeho povinností. Sú členmi predsedníctva - orgánu zodpovedného za všetky administratívne, personálne a organizačné záležitosti. Kvestori sa zaoberajú administratívnymi záležitosťami, ktoré priamo ovplyvňujú poslancov EP. Kandidátov na tieto funkcie, rovnako ako v prípade predsedu, môže predložiť buď politická skupina, alebo najmenej 40 poslancov EP. Voľba podpredsedov je tajná, všetci sa volia v priebehu jedného hlasovania.

Okrem týchto funkcií si europoslanci volia aj predsedov politických skupín. Každá frakcia si volí svojho predsedu a podpredsedov. Predsedovia spolu s predsedom Európskeho parlamentu tvoria Konferenciu predsedov EP. Tá organizuje plánovanie činnosti a legislatívne plánovanie parlamentu. Svojho predsedu si volia aj výbory EP. Rovnako postupujú aj delegácie EP pre vzťahy s mimoeurópskymi parlamentmi.

Vo volebnom období 2014 – 2019 bolo v europarlamente osem politických skupín. Funguje tam 20 stálych výborov a dva podvýbory – pre ľudské práva a pre obranu a bezpečnosť. Existoval aj osobitný výbor – pre daňové rozhodnutia. Osobitné výbory sa zaoberajú špecifickými otázkami počas časovo ohraničeného obdobia. 

Voľby do EP sú tu už o jeden deň. Prečo u nás nie sú tieto voľby povinné a ako to majú ostatné krajiny EÚ?  Viac v reportáži TU:

​