Ukončiť vojnu a korupciu. To sú hlavné ciele ukrajinského prezidenta

KYJEV / Ukončenie vojny na východe Ukrajiny s proruskými separatistami podporovanými Moskvou a boj proti korupcii, to sú hlavné priority ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre nadchádzajúce volebné obdobie.

Prezident sa tak vyjadril v Kyjeve krátko po skončení nedeľňajších parlamentných volieb, v ktorých jeho strana podľa odhadov vysoko zvíťazila. "Hlavné priority pre nás, a pre každého Ukrajinca, sú zastavenie vojny, návrat našich zajatcov (držaných Ruskom - pozn. SITA) a víťazstvo nad korupciou, ktorá sa naďalej na Ukrajine drží," povedal Zelenskyj.

+1 fotka

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

​Prezident ešte krátko po tom, ako v nedeľu aj so svojou manželkou Olenou odvolil, spomenul aj to, že by chcel, aby parlament, ktorý z týchto volieb vzíde, zrušil poslaneckú imunitu.

Podľa odhadov volebných výsledkov, ktoré v nedeľu večer po zatvorení volebných miestností zverejnili ukrajinské televízie, získala strana Sluha ľudu, odvodzujúca svoj názov od rovnomenného televízneho seriálu, v ktorom hral Zelenskyj hlavnú rolu, viac ako 44 percenta hlasov.

Na druhom mieste nasleduje s veľkým odstupom zoskupenie Opozičná platforma - Za život, ktoré získalo podľa odhadov 11,5 percenta hlasov. Ide o proruskú a euroskeptickú koalíciu pod vedením oligarchu Viktora Medvedčuka, blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry.

Do parlamentu sa ešte podľa odhadov dostali tri ďalšie strany - Európska solidarita bývalého prezidenta Petra Porošenka so ziskom 8,9, Všeukrajinské združenie Otčina expremiérky Julije Tymošenkovej so 7,6 a nová liberálna proeurópska strana Hlas, ktorú založil spevák ukrajinskej rockovej kapely Okean Elzy Svjatoslav Vakarčuk, so ziskom 6,3 percenta hlasov.

Mimo parlamentu by mali podľa odhadov skončiť obe nacionalistické strany, ktoré majú blízko ku krajnej pravici, teda Všeukrajinský zväz Sloboda a Radikálna strana, a tiež strana súčasného premiéra Volodymyra Hrojsmana Ukrajinská stratégia.

Tieto odhady však nemusia ešte príliš verne odrážať konečné zloženie budúceho parlamentu. Z celkového počtu 424 kresiel sa totiž len o 225 rozhodovalo pomerným systémom, zatiaľ čo 199 kresiel prislúcha k jednomandátovým obvodom, kde si zmerali sily v priamych súbojoch lokálni politici.

Pozrite si archívnu reportáž: 

​