Smer predstavil volebnú kandidátku. Nových tvárí je veru málo

BRATISLAVA / Predsedníctvo vládnej strany Smer-SD rozhodlo o podobe kandidátnej listiny. Predseda strany SMER-SD Robert Fico už skôr oficiálne potvrdil, že jednotkou kandidátky bude premiér Peter Pellegrini, na tlačovej besede v stredu ale zverejnil ďalšie mená. V prvej desiatke nájdeme viaceré kľúčové postavy Smeru, no nových tvárí sme sa práve nedočkali.

V stredu rozhodlo predsedníctvo Smeru-SD o definitívnej podobe kandidačnej listiny do parlamentných volieb. Kandidátov podľa straníckych stanov predsedníctvu navrhuje predseda strany, teda Robert Fico. Ten potvrdil, že jednotkou na kandidátke bude premiér Peter Pellegrini. "Jednotkou na kandidátke by už mohol byť niekto iný ako ja. Som rád, že sa tejto úlohy zhostí Peter Pellegrini," potvrdil Robert Fico. 

„Kandidátka nebude obsahovať žiadne veľké prekvapenia. Pôjde o členov Smeru, ktorých dobre poznáte. Zároveň nasadzujeme silných primátorov a predstaviteľov akademickej obce,“ prezradil predseda Smeru-SD. Druhé miesto obsadil súčasný predseda strany Smer-SD Robert Fico. 

+25 fotiek

Robert Fico

​"Rozhodli sme sa pre vážnu zmenu, tí, čo boli kedysi na hlbokých miestach, sa dostali do popredia," oznámil Robert Fico. Tretie miesto obsadila súčasná ministerka vnútra Denisa Saková. 

Na štvrtom mieste sa umiestnil podpredseda strany Smer-SD Richard Raši, piate zastúpi podpredseda strany Smeru Jurár Blanár. Na šiestom mieste bude minister hospodárstva Peter Žiga, sedmičkou sa stal minister financií Ladislav Kamenický a na ôsmom mieste je predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška. 

Nových tvárí je veru málo 

Novou tvárou v prvej desiatke, ktorý obsadil deviate miesto, je poslanec Erik Tomáš, na desiatom mieste Fico navrhol vedúceho úradu vlády, ktorý reprezentuje mladú generáciu demokratických socialistov, a tým je Matúš Šutaj Eštok. 

Otázne bolo miesto bývalého ministra obrany a bývalého podpredsedu Národnej rady SR Martina Glváča. Ten sa na tlačovej besede neukázal. "Ja som za Martinom Glváčom stál a budem stáť, ja som ho navrhoval na kandidátku," poznamenal Fico. Martin Glváč prišiel do centrály Smeru 15 minút pred rokovaním predsedníctva. "Oznámil, že nebude kandidovať. Ja jeho rozhodnutie rešpektujem," dodal Fico. 

Na mieste číslo 11. sa bude nachádzať poslanec NR SR Ľuboš Blaha. "Ľuboš Blaha je človek, ktorý vyvoláva také napätie okolo seba, je to aj dobré, je to jeden z najvýznamnejších komunikátorov strany," odpovedal Fico. Z 12. miesta bude kandidovať súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Poradca premiéra Petra Pellegriniho Peter Kmec je na 16. mieste. 

+11 fotiek

Kandidátna listina strany Smer-SD

​

Ďalšie mená na kandidátnej listine chce Smer predstaviť až po nadchádzajúcej konzultácii s jednotlivými členmi na zozname. Všetkých 150 mien následne strana Smer-SD ponúkne novinárom. 

Robert Fico reagoval trochu odľahčene aj na svoju budúcnosť v politike. "Ja by som bol rád riaditeľom Slovenskej informačnej služby," pousmial sa. 

Viacero kľúčových postáv Smeru už odišlo 

Smer-SD už skôr opustili kľúčové postavy ako bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, bývalý minister kultúry Marek Maďarič, niekdajší minister dopravy Ján Počiatek, bývalý minister financií Peter Kažimír či súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. 

Robert Fico však už skôr zdôraznil, že kým v predošlých parlamentných voľbách zvykli na popredné miesta umiestňovať čelných predstaviteľov Smeru, aktuálne poradie bude zamiešané a niekto, kto bol v predošlých voľbách na 30. mieste kandidátky, môže byť v nadchádzajúcich voľbách na kandidátke číslom deväť. Ako príklad spomenul Erika Tomáša, ktorý sa napokon aj bude nachádzať na popredných miestach. 

Prečítajte si tiež

Stranu Za ľudí povedie do volieb exprezident Kiska, dvojkou bude Remišová

​Expremiér už skôr zdôraznil, že najsilnejšia parlamentná strana nebude dopredu vylučovať spoluprácu s ostatnými politickými subjektmi. Musia však mať podľa neho jasný hodnotový rebríček a musia byť proeurópsky, protifašisticky a demokraticky orientované.

Opozíciu kritizoval, pričom útočil najmä na predsedu Za ľudí a bývalého prezidenta Andreja Kisku. „Opozičná alternatíva je postavená len na nenávisti voči Smeru. My však narozdiel od sedemkoalície vieme garantovať elementárnu stabilitu,“ tvrdil Fico. Opozícii vyčíta aj nereálne sľuby na volebných bilbordoch a sľubuje, že ak Smer opätovne zostaví vládu, bude chrániť opatrenia, ktoré sa mu podarilo uviesť do praxe.

Fico spor s Pellegrinim odmieta

Ako predseda strany Smer-SD Robert Fico, tak aj predseda vlády SR Peter Pellegrini odmieta vnútorné rozpory či polemiky o tom, že by medzi sebou bojovali o najlepšie miesta pre svojich ľudí.

"My sme jedna strana, ktorá spolu fungujeme a tvoríme jeden tím, takže tu sa vôbec nehráme, že aké počty alebo niečo," reagoval Pellegrini. 

"Peter, držím ti palce, ty budeš držať mne. Budeme si navzájom chrániť chrbát, inak to jednoducho nepôjde, ale boli samozrejme všelijaké klebety o nás dvoch, že sme sa pobili a čo všetko bolo, ako dobre vidíte, všetko sú to obyčajné klebety," odkázal Fico. 

Smeru naďalej klesajú preferencie, kiskovci sú druhí

Ak by sa konali parlamentné voľby najbližší víkend, Smer-SD by volilo 18,4 percenta ľudí. Nová strana Za ľudí by získala 12,5 percenta a koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu-občianska demokracia 12,4 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorý uskutočnila od 19. do 25. novembra tohto roka na vzorke tisíc respondentov.

Štvrtá sa v prieskume umiestnila strana Mariana Kotlebu ĽSNS (10,4 percenta), na piatom mieste hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktoré by získalo 7,6 percenta. Nasleduje hnutie Sme rodina (7,1 percenta) a Slovenská národná strana (SNS) so ziskom 6,4 percenta. Do Národnej rady SR by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so ziskom 6,4 percenta a tiež strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 6,3 percenta opýtaných.

Rozhodnutých voličov bolo 71,5 percenta, voliť by nešlo 5,9 percenta. Až 21 percent opýtaných nevedelo odpovedať, koho by volili a 1,6 percenta odmietlo prezradiť stranu, alebo hnutie, ktorému by odovzdali svoj hlas.

Termín parlamentných volieb bol stanovený na sobotu 29. februára 2020.

Opozičné strany nespojili sily. Sulík ani Kiska sa neobávajú, že by vo voľbách neuspeli: 

​