Ako vzniká predvolebný prieskum? Seriózny prieskum musí spĺňať viacero kritérií

BRATISLAVA / Už sme informovali o tom, že moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov sa zatiaľ nepredĺži zo 14-ich na 50 dní. Ústavný súd totiž pozastavil účinnosť novely zákona, ktorú napriek veľkej kritike pretlačila koalícia Smer - SNS - ĽSNS. Pozreli sme sa na to, ako taký predvolebný prieskum vzniká a ako by mal vyzerať. Seriózny prieskum voličských preferencií musí spĺňať viacero kritérií.

Ak má verejnosť považovať prieskum volebných preferencií za seriózny, musí spĺňať určité štandardy. Dôveryhodné agentúry dbajú na to, aby výberová vzorka opýtaných ľudí bola reprezentatívna voči populácii Slovenska z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania i regionálneho rozloženia.

Tiež je dôležité uviesť, odkedy dokedy zbierali údaje. "Úlohou prieskumov nie je predvídať výsledok volieb. prieskum vlastne meria nejakú spoločenskú a sociálnu realitu v čase, kedy sa ten prieskum realizuje," uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus. 

Prieskumy sú realizované spravidla formou telefonického dopytovania. Podľa Jána Baránka je veľmi dôležité zabezpečiť náhodný výber respondentov z obrovských databáz, ktoré agentúry získali legálnym spôsobom. "Keď ten prieskum je robený náhodným výberom, vieme ho označiť ako reprezentatívny. To je prieskum, kde do výberovej vzorky má rovnakú šancu dostať sa každý," vysvetlil Ján Baránek z agentúry Polis.  

Prečítajte si tiež

Ústavný súd dal za pravdu prezidentke, moratórium sa predlžovať nebude

​

Aj takéto prieskumy však majú svoje úskalia. Nie každý totiž chce povedať svoj politický názor, čo samozrejme treba rešpektovať. "Mladí ľudia do veku 30 rokov majú menšiu ochotu odpovedať. A druhá skupina, ktorej sa toto týka, sú občania Slovenska maďarskej národnosti," priblížil Baránek.  

Václav Hřích hovorí, že po skúsenostiach z minulosti treba aj pred februárovými voľbami počítať s tým, že do éteru vypustia svoje čísla aj rôzne čudesné subjekty, o ktorých dovtedy nikto nepočul. "Niekedy ponúkajú veľmi šokujúce, až opačné výsledky. Ľudia na Slovensku nie sú hlúpi, a vždy si to nejakým spôsobom porovnávajú," dodal Václav Hřích z agentúry AKO. 

Jedným z faktorov, ktoré spôsobujú rozdiely medzi prieskumami a reálnymi výsledkami volieb je aj to, že niektorí ľudia vedome klamú. To znamená, že prieskumníkom povedia, že budú voliť stranu X, hoci už vedia, že dajú hlas strane Y z úplne iného politického spektra.

Prieskum Focusu: Smer naďalej prvý, Kotleba poskočil na druhé miesto. Viac sa dozviete tu: 

​