Prieskumy ukazujú, že by voľby mohli skončiť patom. Prezidentka má možnosť vymenovať úradnícku vládu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / O 63 dní sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Doterajšie prieskumy ukazujú, že by sa mohli skončiť volebným patom. Teda ani súčasná koalícia, ani opozícia by nebola schopná nájsť väčšinovú podporu v novom parlamente. Prezidentka by v tom prípade mohla vymenovať úradnícku vládu, zloženú z odborníkov. Zuzana Čaputová nevylúčila, že počíta aj s touto možnosťou. Zatiaľ, čo v Čechách zažili tri takéto vlády, na Slovensku by šlo o novinku. V hre sú aj ďalšie, predčasné voľby.
Zloženie úradníckej vlády sa javilo ako riešenie vlani pri vládnej kríze po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Napokon vtedajší prezident Andrej Kiska vymenoval za premiéra Petra Pellegriniho. Rovnako sa zdanlivo patom končili aj voľby v roku 2016, kedy napokon so Smerom do vlády zasadli SNS, Most a neskôr rozpadnutá Sieť.
"Dnes ten pat sa javí už teraz a je samozrejme otázkou toho, ako rozhodnú voliči. Čiže nakoniec patová situácia bude alebo sa predsa len podarí vytvoriť nejakú väčšinu," vraví politológ Jozeg Lenč.
Čím bližšie je k voľbám, tým viac sa parlamentná matematika zamotáva a pokiaľ nik z aktuálnych politických lídrov nebude schopný zostaviť vládu, na ťahu je prezidentka.
Podľa Focusu by voľby vyhral Smer, avšak mal by problém zložiť koalíciu, keďže väčšina opozičných strán s ním odmietla spoluprácu. Rovnako to vyzerá aj v prieskume agentúry Polis pre televíziu JOJ. Miskou na váhach by mohlo byť hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktorý je vo vyjadreniach o tom, s kým áno a s kým nie, opatrný.
"My si dáme veľmi tvrdé podmienky, ktoré položíme na stôl. Takže nie, že či oni budú ochotní mňa privolať, ale či ja budem vôbec ochotný tam k ním vstúpiť," vyjadrila sa Boris Kollár.
"Pani prezidentka si úprimne želá, aby taká situácia nenastala, pretože vláda by mala byť podľa nej zostavená zo subjektov, ktoré vyjdu ako najúspešnejšie vo voľbách. V prípade, že by žiadna kombinácia strán, ktoré sú ochotné spolupracovať, nemala v parlamente väčšinu, tak je legitímne podľa nej uvažovať aj o úradníckej vláde alebo o predčasných voľbách," vyjadril sa hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Prvá možnosť je taká, že až do momentu, dokým samotná Národná rada nevyhlási predčasné voľby, bude fungovať súčasná vláda, hoc v demisii. Druhá možnosť je taká, že prezidentka Slovenskej republiky vymenuje nejakého predsedu vlády, prípadne vymenuje nejakú vládu, s ktorou sa bude uchádzať o podporu v parlamente. Prípadne, ak túto podporu získa, vznikne niečo, čo môžeme nazvať úradnícka vláda," vysvetľuje Lenč.
Ak by aj úradnícku vládu skladala prezidentka, potrebuje získať do šiestich mesiacov dôveru parlamentu. Ak nie, vtedy podľa politológa môže, ale nemusí vyhlásiť predčasné voľby.
Predčasné voľby by však znamenali ďalšie nemalé výdavky pre politické strany. Podľa monitoringu Transparency International Slovensko Smer už na kampaň minul vyše 1,2 milióna eur, nešetrili ani progresívci so Spolu, Sloboda a Solidarita, či strana Andreja Kisku Za ľudí.
"Situácia toho, že politické strany minú peniaze na súčasnú volebnú kampaň, môže byť dôvodom toho, že sa budú okúňať predtým ísť do ďalších volieb do takzvaných predčasných volieb, pretože nezískajú z týchto volieb nič," dodáva Lenč.
Pozrite si posledný decembrový volebný prieskum: