Štvorkoalícia Igora Matoviča: Poznáme mená budúcich ministrov

BRATISLAVA / Koaličné rokovania o vytvorení vlády, ktoré viedol líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič s hnutím Sme rodina a stranami SaS a Za ľudí, napokon vyústili v štvorkoalíciu. Samotný proces tvorby vlády bol podľa slov Matoviča plný kompromisov. Jedného z ministerstiev sa v prospech strany SaS vzdalo aj samotné OĽaNO. V stredu na tlačovom vyhlásení predstavili budúci koaliční partneri personálne obsadenie jednotlivých ministerstiev.

OĽaNO

• Minister vnútra Roman Mikulec
• Minister obrany Jaroslav Naď
• Minister zdravotníctva Marek Krajčí
• Ministerka kultúry Natália Milanová
• Minister životného prostredia Ján Budaj 
• Minister financií Eduard Heger
• Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský 

SME RODINA

• Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal
• Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak
• Podpredseda vlády pre legislatívu a plánovanie Štefan Holý

SaS

• Minister hospodárstva a vicepremiér pre ekonomiku Richard Sulík 
• Minister školstva Branislav Gröhling
• Minister zahraničných vecí Ivan Korčok

​ZA ĽUDÍ

• Vicepremiérka pre regionálny rozvoj a investície Veronika Remišová
• Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková

Prečítajte si tiež

Kto povedie parlamentné výbory? Prvé mená kandidátov sú už známe

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO)

+1 fotka

Roman Mikulec

Novým ministrom vnútra má byť 47-ročný nominant hnutia OĽaNO Roman Mikulec. V minulosti pôsobil vo vojenskom letectve, neskôr prešiel do Vojenskej spravodajskej služby (VSS). Tú v období vlády Ivety Radičovej aj viedol. V tom období sa začalo preverovať podozrenie z tunelovania majetku Vojenskej spravodajskej služby v predošlom období. Správu o údajnom tunelovaní spravodajstva vypracoval a zverejnil zástupca Romana Mikulca, dnes už zosnulý Vladimír Suchodolinský.

V júni 2013, po tom, čo Mikulec skončil vo funkcii, polícia údajne pri prehliadke jeho auta zaistila vyhradené a dôverné dokumenty týkajúce sa fungovania VSS. Mikulec však tvrdil, že micro SD karta s dokumentáciou mohla byť do jeho auta podstrčená ako pomsta za to, že odhalil podozrenia z tunelovania VSS. Tá sa medzitým zlúčila s Vojenským obranným spravodajstvom do Vojenského spravodajstva. Prípad sa dostal až na súd, Okresný súd Bratislava III však obžalovaného pre prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti v júni 2018 oslobodil. Sudca v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku kritizoval postup orgánov činných v trestnom konaní. Napríklad pri prehliadke auta obžalovaného podľa neho postupovali „čisto amatérsky“, keď zaistenú micro SD kartu chytali holými rukami. Znemožnilo to totiž vykonať objektívne dokazovanie. Nebolo podľa neho ani preukázané, že dokumenty na karte sa akýmkoľvek spôsobom spájajú s osobou obžalovaného. Ani obsah dokumentov nebol spôsobilý, „aby zasiahol do chránených záujmov SR“, zdôvodnil sudca prvostupňového súdu.

Oslobodzujúci verdikt v tomto prípade potvrdil aj odvolací Krajský súd v Bratislave v septembri 2019. Podľa odôvodnenia verdiktu bolo v prípade preukázané len to, že obžalovaný šoféroval vozidlo, v ktorom na našla predmetná karta. „Vozidlo však bolo služobné, nemal ho k dispozícii len obžalovaný," povedal vtedy predseda senátu Krajského súdu v Bratislave. Pripomenul tiež, že karta bola objavená až po vyše roku po tom, čo bol Mikulec odvolaný z funkcie riaditeľa VSS.

Samotný Mikulec po vynesení verdiktu odvolacieho súdu v septembri minulého roku uviedol, že celý prípad pre neho znamená sedem rokov zbytočných a absurdných útrap. „To, aby občan SR v 21. storočí trávil sedem rokov na súde a po siedmich rokoch súd potvrdí to, čo hovoril celých sedem rokov, že niečo nespáchal, tak to sú zmiešané pocity," zdôraznil. Mikulec zároveň pripomenul, že on aj jeho kolega Suchodolinský patrili k prvým, ktorí v rámci odhaľovania tunelovania VSS poukázali na to, ako sa na Slovensku narába s verejnými financiami a akí ľudia boli dosadzovaní do významných funkcií. Stíhanie voči jeho osobe bolo podľa Mikulca pomstou za túto činnosť.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí)

+2 fotky

Mária Kolíková

​Dlhoročná advokátka, šéfka Centra právnej pomoci či štátna tajomníčka. Novou ministerkou spravodlivosti vo vláde Igora Matoviča (OĽaNO) bude Mária Kolíková (Za ľudí). Podľa jej oficiálneho životopisu, ktorý je dostupný na internete, sa začala právnickému povolaniu venovať s príchodom nového milénia. Po absolvovaní pozície advokátskej koncipientky sa stala v roku 2003 advokátkou. Kolíková bola považovaná za blízku spolupracovníčku Lucie Žitňanskej, ktorá ju v roku 2006 vymenovala za šéfku novovzniknutého Centra právnej pomoci. S nástupom Štefana Harabina na post ministra spravodlivosti však o funkciu aj pracovný pomer na rezorte prišla. Ľudia z právnického odvetvia považujú Kolíkovú za odborníčku, ktorá by mohla pomôcť presadiť v justícii potrebné zmeny.

V roku 2010 sa do rezortu spravodlivosti vrátila, ale už ako štátna tajomníčka a nominantka vtedajšej vládnej Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany. Po obmene vládnej garnitúry sa na post tajomníčky dostala aj v roku 2016. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 z postu ministerky odišla Lucia Žitňanská. Práve meno Kolíkovej sa skloňovalo s možnou náhradou vo vláde Petra Pellegriniho (Smer-SD). Napokon sa ministrom stal Gábor Gál (Most-Híd) a Kolíková následne v auguste z ministerstva odišla. V roku 2019 vstúpila do novej strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Na ustanovujúcom sneme bola zvolená za podpredsedníčku.

S novou ministerkou nemajú problém viacerí odborníci. Podľa emeritnej sudkyne z iniciatívy Za otvorenú justíciu Kataríny Javorčíkovej ide o skúsenú advokátku, ktorá má jasnú predstavu v tom, aké zmeny treba do justície priniesť. S odbornou stránkou nemá problém pri Kolíkovej ani jej predchodca Gábor Gál. Ten iba uviedol, že si ľudsky príliš nerozumeli, ale z odborného pohľadu ju vníma pozitívne. Kolíkovú čaká na ministerstve neľahká úloha. Justícia je totiž v posledných mesiacoch v očiach verejnosti čím ďalej, tým viac nedôveryhodná, čo spôsobili najmä korupčné kauzy okolo Mariana K., viacerých sudcov a sudkýň.

Kolíková chce priniesť viaceré zmeny. Okrem očisty justície aj napríklad reformy v rámci Súdnej rady SR či v otázkach časových rámcov na rozhodovanie súdov a aj súdnej mapy.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO)

+4 fotky

Jaroslav Naď

​Bezpečnostný analytik, zamestnanec rezortu obrany či zástupca riaditeľa organizácie Globsec. Jaroslav Naď (OĽaNO) bude v kabinete Igora Matoviča (OĽaNO) novým ministrom obrany. Nominant hnutia nejde do neznámeho prostredia. Na ministerstve obrany pracoval od roku 2004 až do roku 2013 na rôznych pozíciách. Odborníci z bezpečnostného prostredia hovoria v jeho prípade o dobrej nominácii, zároveň však dodávajú, že nebude mať v nasledujúcom období ľahkú úlohu.

Naď pôsobil napríklad na poste zástupcu riaditeľa odboru medzinárodných vzťahov či vo funkcii riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka. V roku 2014 podľa dostupných údajov odišiel do súkromného sektora, kde pôsobil najskôr ako zástupca riaditeľa organizácie Globsec, ktorá sa zameriava práve na oblasť bezpečnosti.

V roku 2016 vstúpil do Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, kde pôsobil ako riaditeľ. Do vrcholovej politiky prišiel v roku 2018, keď sa stal členom hnutia Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Naď je známy ako výrazný kritik pomerov na ministerstve obrany, kde mu v posledných rokoch podľa jeho slov prekážala netransparentnosť či nezáujem o samotných vojakov.

Viacerí hovoria o Naďovi ako o dobrej voľbe na post ministra, nechceli však byť menovaní. Pred novým ministrom stojí viacero zásadných výziev, okrem dlhodobo odkladanej armádnej modernizácie aj vývoj situácie okolo nového koronavírusu. Ozbrojené sily navyše požívajú najnižšiu mieru dôvery verejnosti za ostatné roky.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) 

+3 fotky

Branislav Gröhling

​Gröhling absolvoval štúdium v odbore navrhovanie a výroba obuvi a galantérneho tovaru na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom a neskôr vyštudoval právo na Bratislavskej vysokej škole práva. Podnikal v oblasti vizáže a maskérstva. Taktiež prevádzkoval sieť kaderníckych salónov. Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2016 kandidoval ako člen politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS). V parlamente pôsobil ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR a overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Gröhling v rámci straníckych štruktúr SaS pôsobí ako tímlíder pre školstvo. Analytici Gröhlinga označujú za špecialistu na odborné školstvo. 

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) 

+6 fotiek

Ján Budaj

​Ján Budaj bol jedným z vedúcich predstaviteľov nežnej revolúcie. V závere 70-tych rokov založil počas normalizácie s Tomášom Petřivým a Vladimírom Archlebom Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DISP), v rámci ktorej uskutočňovali v Bratislave rôzne zakázané akcie. Vo volebnom období 1998-2002 bol poslancom parlamentu za Slovenskú demokratickú koalíciu. V roku 2002 sa Demokratická únia (DÚ) pod vedením Jána Budaja pridala na spoločnú kandidátku s Demokratickou stranou (DS). DS však tesne pred voľbami jednostranne z volieb odstúpila a odporučila, aby priaznivci DS dali svoj hlas SDKÚ, následkom čoho sa volieb nezúčastnila ani DÚ.

V komunálnych voľbách 2010 kandidoval Ján Budaj na primátora Bratislavy s podporou koalície Zmena zdola, Demokratická únia a Demokratická strana. Celkovo skončil tretí za Milanom Ftáčnikom a Magdou Vášáryovou s podporou 23 813 hlasov. Vo voľbách do parlamentu v roku 2012 kandidoval na čele strany Zmena zdola, Demokratická únia, ktorá získala podporu 1,29 percenta a nedostala sa tak do parlamentu. Od roku 2016 je poslancom NR za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). V uplynulom volebnom období bol členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre európske záležitosti. Bol označovaný aj za tieňového ministra životného prostredia.

Profily postupne aktualizujeme. 

Videli ste už poslednú epizódu relácie Na hrane? Pozrieť si ju môžete aj tu: 

​