Minister obrany Jaroslav Naď: Chcem byť lepším ministrom ako futbalistom

BRATISLAVA / Chcel byť futbalistom, no napokon sa prekopal do iného družstva – do armády. Dnes je ministrom obrany. Jaroslav Naď.

Pán minister, prečo ste sa nestali futbalistom?

Nebol som dostatočne dobrý, zjavne. Hrával som futbal od malička, dotiahol som to do 3.ligy a sny boli oveľa vyššie. 

Plánujete byť lepším ministrom obrany, než futbalistom?

Keď budem druholigovým ministrom, tak to nebude také zlé. Samozrejme, prvá liga láka, ale pokiaľ to bude lepšie ako tretia liga, tak budem spokojný. 

Máte v životopise množstvo stáží, nemáte ani 40 rokov, narodili ste sa v Nitre. Na ministerstve obrany ste zastávali rôzne pozície, prakticky, celý život ste strávili v rezorte obrany, boli ste expertom, diplomatom, zástupcom riaditeľa GLOBSECu a v roku 2016 ste založili Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. Kde ste si pri tomto všetko našli čas na doktorát a ešte sa stať vicestarostom Hrubej Borše?

Doktorát mi trval urobiť 7 rokov, robil som to na Akadémií ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši - Národná a medzinárodná bezpečnosť, tam som si spravil PhD. Áno, v ostatných komunálnych voľbách som vyhral voľby s najvyšším počtom hlasov a starosta ma požiadal, aby som bol vicestarostom. V zmysle ústavy som sa tejto pozície ale musel vzdať. 

Vaša partnerka pracuje v rezorte ministerstva vnútra. Nie je toto konflikt záujmov?

My sme v prvom rade s ministrom vnútra Romanom Mikulcom z tej istej strany, moja partnerka Barbara Turošová je dlhoročná novinárka, ktorá sa venovala témam obrany, bezpečnosti aj vo svojej práci. Roman ju oslovil ako osobu, ktorá vedel, že je blízko hnutia, môže jej dôverovať, nahradila tam hovorkyňu, ktorá bola straníckou hovorkyňou strany SMER. 

Boli ste na základnej vojenskej službe?

Nebol som, nemám modrú knižku. Ale mám 39 rokov a keď som skončil vysokú školu, tak skončila základná vojenská služba a už ma nestihli povolať. Preto som sa snažil túto službu nahradiť kurzami a stážami. Môj brat je dlhoročný vojak. Keby som mohol, veľmi rád by som na tú základnú vojenskú službu išiel. Bol som na niekoľkých výcvikov prežitia na Slovensku aj v zahraničí. 

Vy ste boli v predvolebnom období trestne stíhaný pre kauzu o možnom úniku utajovaných skutočností. Mali ste sa dožadovať informácií v kauze Skripaľ. Toto stíhanie ale po pár dňoch zastavili, ako ste to prežívali?

Výrazne mi to pomohlo z hľadiska poznateľnosti, to áno. Presne 10 dní trvalo to moje obvinenie, ale zároveň platí, že to bolo 10 náročných dní, aj z hľadiska psychiky, množstvo ľudí reagovalo rozdielnym spôsobom. Nakoniec sa ukázalo, že celá tá vec bola tak na vode postavená a práca vojenského spravodajstva pod pánom Balciarom, ktoré po mne poľovalo, bola tak primitívna, že to skončilo tak, ako to skončilo. 

Ako teda pán Balciar skončil vo svojej funkcii?

Keď som nastúpil ako minister, zavolal som si ho do kancelárie, kde mi oznámil, že je unavený a že odchádza. 

Bývalé vedenie podpísalo rôzne zmluvy, plánovali rôzne nákupy. Vy ste niektoré veci zastavili, dali prehodnotiť. Ďalšou dôležitou témou na vašej nedávnej tlačovke bolo aj odobratie výložiek kapitánovi Andrejovi Dankovi. Úprimne, nemali ste nutkanie Andreja Danka do Žehry alebo Krompách poslať?

Nebudem klamať, keď poviem, že som dostal desiatky a možno viac ako sto listov od vojakov, aby som ho zavolal. Dokonca politici mi to hovorili, však ho povolaj, keď je kapitán. To už mi prišlo ako veľmi škodoradostné. Ja mám k uniforme veľmi blízko Môj brat musel slúžiť viac ako 20 rokov, aby bol povýšený na kapitána a na tom som videl tú neférovosť. Budeme robiť zmenu zákona, aby takéto niečo nebolo možné. 

Zastavili ste nákup vozidiel 4x4, pozastavili ste aj vozidlá 8x8, nejaké nákupy ale plánujete, mali by to byť rádiolokátory, toto bude asi veľká investícia pre Slovensko.

Mne je jedno, koľko to bude radarov blízkeho, krátkeho, stredného dosahu, ja potrebujem, aby bola splnená požiadavka, ktorú máme - chrániť vzdušný priestor Slovenskej republiky. Robíme špecifikáciu na vyhlásenie ešte jedného kola súťaže a podľa toho, kto dokáže splniť naše požiadavky najlepšie, s tým uzavrieme zmluvu. Ja v tomto momente neviem, či to bude stáť 50 alebo 150 miliónov. 

Platí to, že toto chcete mať uzatvorené do konca roka?

Jednak chcem a jednak by sme to aj mali mať. V roku 2010 sme rokovali s Českou republikou o spolupráci v oblasti obrany a už vtedy sme tvrdili, že v roku 2016 skončia radary svoju životnosť. Dnes máme rok 2020 a ešte stále nemáme tú zmluvu podpísanú. Ešte treba povedať, že aj keď tú zmluvu podpíšeme, bude trvať 2 roky, kým tie radary prídu. 

My máme stále problém s tým, že tu máme ruských inžinierov, ktorí nám servisujú Migy. Vy ste povedali, že žiaden ruský technik nie je len ruský technik. My tu máme teda oficiálne ruskú rozviedku?

Nechcem špekulovať, som minister obrany a každé slovo, ktoré poviem sa ráta. Buďme realisti. Predstavte si, že tu máme leteckú základňu na Sliači, ktorá je súčasťou infraštruktúry NATO a teraz tam máme ruských technikov, ktorí tam sú každý jeden deň v týždni a opravujú neustále sa kaziace Migy 29.Takáto situáciu tu bude minimálne do roku 2023, do kedy je podpísaná zmluva na opravu Migov.