Kollár vykázal niekoľkých poslancov ĽSNS z parlamentu, odmietli nosiť rúška

BRATISLAVA / Poslanci Národnej rady SR sa v stredu popoludní stretli, aby prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá napadla hneď tri zákony z dielne parlamentu. Ide o novelu zákona o prokuratúre, o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a tiež novelu o elektronických komunikáciách. Témou zasadnutia je aj úmrtie slovenského občana po zákroku polície v Belgicku.

Predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) otvoril rokovanie 11. schôdze parlamentu.  V úvode rokovania si členovia zákonodarného orgánu uctili minútou ticha Jozefa Chovanca, Slováka zabitého v Belgicku. 

+15 fotiek

Boris Kollár

​

Poslanci v úvode rokovali o prelomení veta prezidentky Zuzany Čaputovej k trom zákonom. Hlava štátu vrátila koncom júla parlamentu novely zákonov o prokuratúre, o komisárovi pre deti či komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a tiež novelu o elektronických komunikáciách. Plénum taktiež odhlasovalo, že v prípade potreby bude rokovať aj po 19:00. 

Kollár vykázal z rokovacej sály poslancov ĽSNS

Kollár zo sály vykázal do konca rokovacieho dňa niekoľkých poslancov za opozičnú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Dôvodom bolo, že si ani po opätovných výzvach nechceli nasadiť rúška. Zákony platia podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára pre všetkých rovnako a ku všetkým poslancom chce byť nekompromisný. Aj k tým, ktorí si budú zákon vykladať po svojom. 

Ak by podľa Kollára schôdza parlamentu pokračovala aj vo štvrtok 3. septembra a rúška by si poslanci znovu nenasadili, po vykázaní by mali absenciu a finančný postih. Rovnako im hrozí pokuta od hygienikov do výšky 1 650 eur. „Žiadny poslanec nie je nad zákonom, žiadny poslanec nie je nadčlovek,“ vyhlásil Kollár. Ak sa podľa šéfa parlamentu vyžaduje nosenie rúšok od detí v školách, tak je „psou povinnosťou“ poslancov ísť príkladom.

"Chcú byť hrdinovia alebo nemajú inú agendu. Je to výsmech občanom Slovenskej republiky," reagoval po prerušení schôdze bývalý predseda vlády SR Peter Pellegrini (Hlas-SD). Peter Pellegrini vládnej koalícii vyčíta, že o tak zásadných záležitostiach parlament nerokoval skôr. Ako povedal, vládna koalícia o zákonoch hovorila, že sú kľúčové v boji proti pandémii koronavírusu a proti korupcii. Podľa neho sa preto nemalo čakať so schôdzou o vrátených zákonoch na september, ale malo sa o nich rokovať ešte v auguste. „Dovolenky a pohodlie poslancov im bolo viac ako zdravie občanov,“ poznamenal Pellegrrini na adresu koalície.

Prezidentka uspela s námietkami k novele zákona o prokuratúre

Parlament vyhovel námietkam prezidentky Zuzany Čaputovej a zároveň opätovne schválil zmeny súvisiace s procesom výberu a voľby generálneho prokurátora. Zo 127 prítomných za prijatie vrátenej novely hlasovalo 85 poslancov vládnej koalície.

Poslanci na návrh hlavy štátu vypustili z novely zákona o prokuratúre dôvody súvisiace s odvolaním šéfa generálnej a špeciálnej prokuratúry, ak prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Prezidentka argumentovala, že právomoc parlamentu posudzovať, či generálny prokurátor vykonáva svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne je v rozpore s ústavou, pretože jediným subjektom, ktorý disciplinárne koná voči generálnemu prokurátorovi, je ústavný súd.

Hlava štátu tiež uspela v parlamente s námietkou, že ak sa stane generálnym alebo špeciálnym prokurátorom aj neprokurátor, tak po ukončení funkcie nezostane prokurátorom. Ak podľa prezidentky generálny resp. špeciálny prokurátor vie, že po skončení vedúcej funkcie stratí povolanie prokurátora, bude s blížiacim sa koncom svojho funkčného obdobia vystavený neprimeranému tlaku. „Bude odkázaný hľadať si nové profesionálne uplatnenie mimo prokuratúry, čo sa môže prenášať aj do výkonu jeho právomocí generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora,“ argumentovala Čaputová.

Parlament v polovici júla schválil novelu zákona o prokuratúre. Z nej vyplýva, že o pozíciu kandidáta na post generálneho prokurátora sa bude môcť uchádzať aj osoba, ktorá nie je prokurátorom. Zároveň má platiť obmedzenie, že ten, kto bude chcieť kandidovať za generálneho prokurátora, nesmie posledné dva roky vykonávať politickú funkciu.

Zákon rozširuje okruh navrhovateľov kandidátov do funkcie generálneho prokurátora. Podľa aktuálne platnej legislatívy môžu návrhy predkladať výlučne poslanci parlamentu. Po novom by tak mohli urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v SR a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Kandidáti absolvujú verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora bude v parlamente verejná.

Opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) avizovala, že sa obráti na ústavný súd, aby prijatú novelu posúdil. Smer-SD ostro kritizuje, že šéfom prokuratúry sa bude môcť stať aj osoba, ktorá predtým nevykonávala funkciu prokurátora.

Poslanci schválili uznesenie k smrti Chovanca, belgickú vládu žiadajú o jej prešetrenie

Poslanci prijali uznesenie k smrti slovenského občana Jozefa Chovanca v Belgicku. Rozhodlo o tom 127 členov zákonodarného orgánu. Plénum v ňom žiada vládu, aby získala od belgickej vlády informácie z vyšetrovania a tie následne prezentovala národnej rade.

Parlament zároveň vyjadruje ľútosť a znepokojenie nad smrťou Chovanca po zásahu belgických bezpečnostných zložiek a odsudzuje ich hrubý a bezprecedentný postup. Vládu taktiež žiada, aby s využitím všetkých diplomatických prostriedkov intervenovala u belgickej vlády za účelom vyvodenia trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti zasahujúcich príslušníkov polície. V závere uznesenia plénum vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a blízkym Jozefa Chovanca.

Poslanci neschválili novelu rozširujúcu dôvody odvolania komisára pre deti

Parlament opätovne neprijal novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Vyhovel tak požiadavke prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá novelu koncom júla vrátila poslancom na opätovné prerokovanie. Za schválenie vrátenej novely hlasoval jeden poslanec zo 128 prítomných.

Parlament v júli vládnu novelu schválil v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa prezidentky nebola splnená podmienka na skrátené konanie. Zákon o rokovacom poriadku parlamentu zrýchlené prijatie zákona dovoľuje v prípade, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

Vládna novela predpokladala odvolať komisára pre deti z funkcie na základe nových dôvodov. Plénum parlamentu by tak mohlo urobiť na návrh príslušného parlamentného výboru, ak komisár nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov; ak porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná v súvislosti s výkonom funkcie komisára; alebo ak koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára.

Strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) tvrdí, že cieľom novely bolo odvolať z funkcie súčasnú ombudsmanku pre deti Vieru Tomanovú. Tá bola v minulosti ministerkou práce a poslankyňou parlamentu za Smer-SD. Vládni poslanci iniciovali prieskum na úrade komisárky pre deti. Tomanová odmietla, že by pri svojej činnosti porušila zákon. Poslanci sa k dôvodom odvolania komisárky pre deti zrejme vrátia v poslaneckej novele zákona.

Vláda schválila viaceré novely zákonov. Minimálna mzda sa zvýši na 623 eur, dôchodci dostanú v novembri 13. dôchodky. Bližšie už povie Lucia Stráňavová: 

​