Vo vedení sociálnej poisťovne nastanú zmeny, vláda odvolala Vážneho

BRATISLAVA / Streda opäť patrí rokovaniu vlády. Zúčastnil sa ho už aj negatívne otestovaný minister zdravotníctva Marek Krajčí a tiež minister práce Milan Krajniak, ktorý bol v dobrovoľnej izolácii. Testy oboch zamestnankýň, s ktorými bol v kontakte, sú negatívne. Vláda mala na stole aj niekoľko poslaneckých návrhov zákonov.

Novým generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne sa stane Juraj Káčer. V stredu o tom rozhodla vláda Igora Matoviča. Káčer pôsobí od roku 2018 ako člen rady Evironmentálneho fondu pod Ministerstvom životného prostredia SR a súčasne ako viceprimátor Bratislavy pre šport, školstvo, komunikáciu s BSK a bezpečnosť. Je tiež poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave, poslancom Dúbravky a poslancom Bratislavského samosprávneho kraja.

​

​Ako po rokovaní vlády uviedol minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak, Káčer na čelo Sociálnej poisťovne nastúpi od štvrtka 10. septembra. "Očakávam od neho, že zo Sociálnej poisťovne do dvoch rokov urobí modernú inštitúciu," povedal. Podľa ministra nebolo šťastné, že za posledných 15 rokov viedli 13 rokov poisťovňu ľudia v dôchodkovom veku. Sociálna poisťovňa by mala byť podľa Krajniaka viac proklientsky orientovaná. Upozornil na to, že v poisťovni je až 47 rôznych informačných systémov. "Pokiaľ tento problém nevyriešime, Sociálna poisťovňa nebude vedieť pomáhať klientom rýchlejšie a užívateľsky príjemnejšie," povedal.

Nový generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Juraj Káčer upozornil na to, že v minulosti pôsobil v súkromnej sfére a samospráve. "Sociálna poisťovňa sa nenachádza v najlepšom období, klesá výber poistného a na druhej strane je tlak na dávky," povedal. Ako dodal, zrieka sa postu viceprimátora Bratislavy, ale naďalej bude pôsobiť ako poslanec v zastupiteľstvách.

​

Vláda v stredu odvolala poslanca NR SR za stranu Smer-SD Ľubomíra Vážneho z funkcie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Kabinet svoj krok zdôvodňuje tým, že si Vážny neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom. "Dôvody odvolania boli generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne Ľubomírovi Vážnemu, oznámené písomne listom, ktorý prevzal 7. septembra 2020," uvádza sa v materiáli. Vážny sa k dôvodom odvolania vyjadril písomne listom z 8. septembra tohto roka.

Hlavným dôvodom odvolania Vážneho z postu šéfa poisťovne bolo podľa Krajniaka to, že poisťovňa pod jeho vedením porušovala zákon o finančnej kontrole. Do parlamentu Vážny podľa ministra opakovane posielal návrh budúcoročného rozpočtu poisťovne s podhodnotenými výdavkami v jej správnom fonde. Správny fond poisťovne slúži na financovanie jej prevádzky. "Tieto výdavky boli podhodnotené a potom boli hneď na začiatku roka navyšované, podľa nás je to porušenie zákona," povedal minister. Vážnemu tiež vyčíta to, že Sociálna poisťovňa pod jeho vedením nevydávala rozhodnutia o zamietnutí nároku na materské pre otcov, ktorí mali súčasne pracovný pomer. "Poslala iba oznámenie a títo žiadatelia sa museli súdiť oveľa ťažším spôsobom, lebo nemali rozhodnutie," dodal. Podľa ministra tým Sociálna poisťovňa porušovala zákon.

Nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini na tlačovej besede uviedol, že ide o personálne rozhodnutie vlády. "Ak je vláda presvedčená, že na to má zákonné dôvody a že nepôjde o obdobnú situáciu ako už s raz jedným odvolaným generálnym riaditeľom, ktorý sa rozhodnutím Ústavného súdu opäť vrátil na svoj post a boli mu spätne doplatené všetky straty príjmu, tak nech sa páči," povedal. Poslanec NR SR Erik Tomáš upozornil na to, že súčasní poslanci vykonali v Sociálnej poisťovni poslanecký prieskum, a ten nenašiel žiadne významné pochybenia. "Záver výboru bol opačný," tvrdí Tomáš.

Vláda Ivety Radičovej v roku 2010 odvolala z funkcie vtedajšieho generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Dušana Muňka (Smer-SD). Vtedajší minister práce Jozef Mihál tento krok zdôvodnil zhoršením hospodárenia Sociálnej poisťovne a niektorými nevýhodnými zmluvami. Ústavný súd SR však toto rozhodnutie vlády zrušil pre procesné chyby. Vláda totiž Muňka pred odvolaním nevypočula. Po jeho odvolaní mu poslala uznesenie, v ktorom chýbalo zdôvodnenie jeho odvolania. Dušan Muňko sa tak v septembri 2012 vrátil na post šéfa Sociálnej poisťovne.

Vláda vzala na vedomie uznesenie parlamentu k smrti Jozefa Chovanca

Vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie uznesenie Národnej rady SR k smrti Jozefa Chovanca v Belgicku. Poslanci ho prijali 2. septembra a žiadali v ňom, aby slovenská vláda získala od belgickej vlády informácie z vyšetrovania a tie následne prezentovala národnej rade. Uznesenie tiež žiada vládu, aby s využitím všetkých diplomatických prostriedkov intervenovala u belgickej vlády za účelom vyvodenia trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti zasahujúcich policajtov.

Slovenského občana Jozefa Chovanca zatkli vo februári 2018 na letisku, ktoré leží asi 60 kilometrov od Bruselu. Vlastnil spoločnosť, ktorá najímala slovenských robotníkov na belgické stavby a medzi krajinami cestoval pravidelne. Dovtedy problémy nemával, no vo februári 2018 sa na palube lietadla správal násilne, sotil do letušky, lebo si nemohol sadnúť na ním zvolené sedadlo. Kapitán lietadla odmietol vzlietnuť, kým nezasiahla privolaná letisková polícia. Spravodajský portál Sme.sk priniesol 20. augusta informáciu o záberoch z letiska v belgickom Charleroi, kde jeden policajt nad telom občana SR Jozefa Chovanca hajloval a ďalší policajt mu 16 minút tlačil na hrudník, v dôsledku čoho nakoniec Chovanec zomrel.

Ukrajina bude môcť využívať časť vzdušného priestoru Slovenskej republiky

Ukrajina bude môcť využívať časť vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Návrh dohody, ktorú dnes ministri na rokovaní vlády schválili, predložili rezorty dopravy a obrany. Dohoda vznikne medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny.

Slovenský vzdušný priestor bude môcť Ukrajina využívať na poskytovanie leteckej navigácie pre Medzinárodné Letisko Užhorod a na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy na toto letisko.

„Ak nie je ďalej uvedené inak, určenú časť vzdušného priestoru Slovenskej republiky je možné využívať výlučne na vykonanie vzletu z Medzinárodného Letiska Užhorod alebo pristátia na Medzinárodnom Letisku Užhorod v obchodnej leteckej doprave výhradne počas prevádzkových hodín letiska,“ uvádza sa v dohode.

Odmeny za boj s koronavírusom dostane viac ako 11-tisíc policajtov a záchranárov

Odmeny za zvládnutie prvej vlny koronakrízy dostane 11 180 príslušníkov Policajného zboru SR a Hasičského a záchranného zboru, ale aj členovia krízového manažmentu a pracovníci ministerstva vnútra. Uviedol to po rokovaní vlády minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) spolu s ministrami financií, obrany, zdravotníctva a práce. Odmeny dostane aj 6 972 vojakov, vojenských lekárov a civilných zamestnancov, ktorí boli v priamom styku s ľudmi pozitívne testovanými na koronavírus.

Z celkovej sumy 77 miliónov eur, vyčlenenej pre pracovníkov v prvej línii boja s koronavírusom, dostanú policajti a ministerstvo vnútra 7,5 milióna eur. Pre vojakov a civilných zamestnancov vyhradili 4,67 milióna eur.

Slovensko vyšle vojakov do Mali a Stredoafrickej republiky

Slovenská republika vyšle príslušníkov Ozbrojených síl SR do vojenských výcvikových misií Európskej únie (EÚ) v Mali a v Stredoafrickej republike. Vláda SR na svojom dnešnom rokovaní schválila návrh od Ministerstva obrany SR a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Vláda SR sa v programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2020 až 2024 zaviazala zabezpečiť účasť ozbrojených síl vo vojenských operáciách a misiách pod vedením medzinárodných organizácií v súlade s medzinárodným právom a bezpečnostnými záujmami SR," odôvodňujú predkladatelia.

Kandidáti na županov alebo starostov by mali mať vyhradený reklamný čas v médiách

Vláda SR súhlasí s návrhom koaličných poslancov, aby mali kandidáti na predsedov vyšších územných celkov, starostov obcí a primátorov miest pred voľbami do orgánov samospráv vyhradený čas na politickú reklamu v médiách. Návrh poslancov Národnej rady (NR SR) Romana Foltína (SaS), Juraja Šeligu (Za ľudí), Kristiána Čekovského (OĽaNO), Moniky Péter (Sme rodina), Miroslava Žiaka (SaS), Jarmily Halgašovej (SaS) a Radovana Slobodu (SaS) dnes predložilo na rokovanie kabinetu so súhlasným stanoviskom ministerstvo vnútra. Cieľom návrhu novely zákonov o volebnej kampani a o politických stranách a hnutiach je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volebnej kampane do orgánov územnej samosprávy na rovnakých, respektíve podobných princípoch ako je tomu pri voľbách do NR SR, Európskeho parlamentu a voľbách prezidenta SR.

Podľa návrhu novely Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) a vysielateľ s licenciou môžu vyhradiť pre kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce, starostu mestskej časti a politickú stranu, ktorá podala kandidátnu listinu pre voľby do orgánov územnej samosprávy, spolu najviac dvadsať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy v rozhlasovom vysielaní a rovnaký počet hodín aj v televíznom vysielaní. Taktiež podľa návrhu môžu médiá vysielať politickú reklamu kandidátov na funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva a poslanca miestneho zastupiteľstva.

Kabinet odobril opozičný návrh na ďalšiu zbraňovú amnestiu

Vláda SR v stredu na základe odporúčania ministerstva vnútra odobrila návrh opozičných poslancov Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku (všetci strana Smer-SD) na zavedenie ďalšej zbraňovej amnestie. Cieľom novely zákona o zbraniach a strelive, ktorú vypracovali spomenutí poslanci, je, aby v období od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021 dočasne zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania pre osoby, ktoré bez povolenia držia niektoré druhy strelných zbraní alebo strelivo do nich a v stanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru SR. Ten, kto v spomínanom období odovzdal nezákonne držanú zbraň, môže zároveň podať žiadosť o jej zaevidovanie, ak touto zbraňou nebol spáchaný trestný čin.

Podľa rezortu vnútra je v tejto súvislosti možné konštatovať, že predchádzajúce tri zbraňové amnestie vyhlásené v rokoch 2005/2006, 2009/2010 a 2014/2015, v rámci ktorých bolo odovzdaných celkom 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva, splnili svoj účel. Tým bolo zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a s tým spojené zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť. Amnestie tiež podľa ministerstva napomáhajú k prípadnej identifikácii zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.