Poslanci schválili ďalšiu zbraňovú amnestiu, vysporiadať sa chcú aj so zločinmi komunistického režimu

BRATISLAVA / Septembrová schôdza parlamentu sa preklopila do druhého týždňa a poslanci sa už dostali do polovice programu. Poslanci v utorok otvorili tému interrupcií, zločinov komunistického režimu, zbraňovej amnestiu, daňového priznania či volebnej kampane.

Počty nelegálne držaných zbraní by sa mali znížiť

Počty nelegálne držaných zbraní a streliva by sa mali znížiť. Poslanci Národnej rady SR (NR SR) dnes v druhom čítaní schválili novelu zákona o strelných zbraniach a strelive od opozičných poslancov Mariana Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku (všetci Smer-SD). Za novelu hlasovalo 130 zo 143 prítomných členov zákonodarného orgánu.

Cieľom takzvanej zbraňovej amnestie je vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, B alebo C, alebo strelivo do týchto zbraní, ktorú osoba prechováva bez povolenia, ktorémukoľvek útvaru polície. Navrhovatelia odôvodňovali predložený návrh tým, že počas doterajších zbraňových amnestií bolo celkovo odovzdaných 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Koaliční poslanci navrhujú novelu, ktorá by napríklad znemožnila stavať sochy predstaviteľom komunistického režimu

Koaliční poslanci navrhujú novelu Zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá by znemožnila napríklad stavať sochy predstaviteľom komunistického režimu. Legislatívnu zmenu dnes na tlačovej besede predstavili Ondrej Dostál (SaS), Petrer Osuský a Juraj Šeliga (Za ľudí). Výnimku by mali mať tí predstavitelia režimu, ktorí sa proti nemu aktívne postavili, ako príklad Alexander Dubček.

Prečítajte si tiež

Slovensko pozná mená štyroch kandidátov na generálneho prokurátora

​

„My si myslíme, že komunistický režim bol rovnako zločinecký ako ten fašistický, a preto súčasťou tohoto zákona je rovnaký meter,“ povedal Dostál. Navrhovatelia sa v prípade novely zákona nebránia väčšej špecifikácii pojmu „predstaviteľ režimu“. Šeliga dodáva, že pod takýmto pojmom si nepredstavujú bežného straníka. „Ak treba nejakú pojmovú špecifikáciu, radi to tam doplníme. To nie je tak, že niekto bude behať po krajine a bude strhávať ceduľky ulíc,“ vysvetlil. Novela zákona totiž nemá byť retroaktívna, jeho pôsobnosť sa bude vzťahovať na budúce objekty či pomenovania verejných priestranstiev.

Aj počas volebnej kampane volieb do orgánov samosprávy bude možné vysielať politickú reklamu

Aj počas volebnej kampane volieb do orgánov územnej samosprávy bude možné vysielať politickú reklamu. Poslanci Národnej rady SR (NR SR) v utorok v druhom čítaní 94 hlasmi schválili novelu zákona o volebnej kampani. Politická reklama sa tak bude vysielať na rovnakých, respektíve podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do NR SR, Európskeho parlamentu či pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Do zákona bude rovnako doplnená absentujúca právna úprava zaraďovania diskusných relácií do vysielania. „Na rozdiel od parlamentných volieb, volieb prezidenta, či volieb do Európskeho parlamentu, ktoré majú celoštátny rozmer a pri ktorých aj politická reklama celoštátny dosah, rozmer volieb do orgánov územnej samosprávy je obmedzený na územie danej územnej jednotky,“ odôvodňuje novelu zákona skupina koaličných poslancov. Voliči, najmä v menších obciach a mestách, majú podľa nich len veľmi obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov a starostov, respektíve na poslancov a sú odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály a na predvolebné podujatia.

Regionálne a lokálne médiá doteraz nemohli vysielať politickú reklamu, ktorá je spravidla zhrnutím volebných programov a zámerov jednotlivých kandidátov. Televízie zasa mohli vysielať diskusné programy, „avšak pri týchto typoch relácií určuje tému moderátor, a teda kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ktoré považujú za dôležité oni a nie moderátor“.

Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021.

Daňové priznania bude treba podať najneskôr do konca októbra, poslanci návrh posunuli do 2. čítania

Daňovníci, ktorí pre koronakrízu doposiaľ nepodali daňové priznania za minulý rok, ich budú musieť podať do konca októbra. Vyplýva to z legislatívneho návrhu, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Návrhom sa stanovuje termín ukončenia mimoriadnej situácie pre účely podania daňových priznaní na 30. september tohto roka. Daňové subjekty tak budú mať od tohto termínu na podanie daňových priznaní ešte mesiac. Do konca októbra súčasne musia aj daň zaplatiť. Parlament o návrhu novely lex korona rokuje v zrýchlenom režime. Pôvodná pandemická legislatíva pritom odsunula povinnosť podania daňových priznaní k dani z príjmov za minulý rok naviazaním na ukončenie mimoriadnej situácie. Hovorila o tom, že priznania sa musia podať a daň zaplatiť mesiac nasledujúci po ukončení mimoriadnej situácie.

Ponechanie súčasných opatrení o odklade podávania daňových priznaní a zaplatenia daní môže byť pre daňové subjekty škodlivé, tvrdí rezort financií. "Mohlo by to ovplyvniť schopnosť platenia daní v budúcom roku na základe daňových priznaní podaných za dve zdaňovacie obdobia," uviedlo ministerstvo. Upozorňuje tiež na riziko nemožnosti výpočtu preddavkov pre daňové subjekty, nemožnosti zúčtovania zdravotných a sociálnych odvodov, či pokles daňovej disciplíny daňových subjektov vďaka odkladu plnenia daňových povinností. "Mimoriadnym spôsobom by sa mohla komplikovať prognóza príjmov do štátneho rozpočtu, pretože sa nepodaním daňových priznaní stráca podstatná informácia o stave a vývoji ekonomiky," zdôvodnilo ministerstvo.

Vzhľadom na posunutie termínu na podanie daňového priznania za minulý rok na koniec októbra sa majú posunúť aj termíny na vykonanie ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2019. Ročné zúčtovanie zdravotných odvodov za minulý rok vykonajú zdravotné poisťovne najneskôr do 15. januára budúceho roka. "Na vykonanie týchto procesov je nevyhnutné, aby zdravotná poisťovňa mala k dispozícii údaje z daňových priznaní jej poistencov," upozornilo ministerstvo financií. Zároveň sa zavádza mimoriadny inštitút preddavku na výsledok ročného zúčtovania poistného plateného štátom za rok 2019. Tento preddavok má štát vyplatiť v pôvodnom termíne do 31. decembra tohto roka a zúčtovať sa má v novom termíne úhrady týchto pohľadávok do 15. februára 2021. Podľa ministerstva financií sa tak neoneskoria finančné toky, a ani realizácia úhrad za zdravotnú starostlivosť.

Vytvorenie fikcie o ukončení trvania mimoriadnej situácie má umožniť daňovým a iným orgánom pokračovať v konaniach prerušených počas obdobia pandémie. "Fikcia skončenia obdobia pandémie pre konkrétne opatrenia podľa zákona lex korona je 30. september 2020," uvádza rezort financií. Opatrenia sú podľa ministerstva nastavené v zákone tak, aby plnenia z nich vyplývajúce boli ukončené a realizované najneskôr tri mesiace po skončení obdobia pandémie, teda najneskôr do 31. decembra 2020. Na aktualizácie zoznamov daňových dlžníkov a s tým súvisiacimi opatreniami sa má za obdobie pandémie považovať obdobie od 12. marca do 31. decembra tohto roka. "S ohľadom na potrebu vytvorenia dostatočných časových kapacít pre riadne zverejnenie daňových zoznamov je nevyhnutné posunúť moment ich zverejnenia," zdôvodnilo ministerstvo financií.

Súčasťou pozmeňovacieho návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti je používanie interrupčnej tabletky

Poslanci všetkých štyroch koaličných strán pripravili pozmeňovací návrh k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá upravuje oblasť interrupcií. Súčasťou návrhu je povolenie používania interrupčnej tabletky. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedala poslankyňa Národnej rady SR a predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Keď sú interrupcie dovolené, tak sa majú podľa nej robiť najmodernejšou a najšetrnejšou metódou k ženám.

Podľa predsedníčky zdravotníckeho výboru sa veľkou mierou podieľali na pozmeňovacom návrhu aj poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Na tlačovej konferencii však poslanci hnutia chýbali. „Vzhľadom na pokoj v klube a v koalícii sa rozhodli nebyť predkladateľmi, ale väčšia časť z nich bude hlasovať za náš návrh,“ vysvetlila Bittó Cigániková. „Rozumiem tomu, nechceli vyostriť situáciu vo svojom klube," dodala. Pozmeňovací návrh predložia do parlamentu poslankyne zo Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Zdravotníckemu výboru prišlo veľa listov z rôznych organizácií, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad snahou sprísniť interrupcie. Podľa Bittó Cigánikovej listy prišli od komisárky Rady Európy pre ľudské práva, francúzskych mimovládnych organizácií či Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo. „V návrhu pani Anny Záborskej sa mení slovíčko plod na život pred narodením," povedala a dodala, že ide len o vyvolanie emócie. Podľa nej sú v pôvodnom návrhu ponúkané jednostranné informácie, ktoré „hovoria o hrôzostrašnosti zákroku".

Parlament bude v druhom čítaní rokovať o novele zákona o zdravotnej starostlivosti v závere aktuálnej schôdze. Poslanci OĽaNO v nej chcú presadiť, aby mala žena dlhší čas na premyslenie si umelého potratu, namiesto 48 hodín navrhujú 96 hodín. Návrh predpokladá detailnejší zber informácií o dôvodoch potratov. Povinnou má byť aj druhá lekárska správa pri indikácii ohrozenia zdravia života matky alebo počatého dieťaťa.

Naposledy sme v relácii Na hrane privítali Milana Krajniaka a Erika Tomáša. Celú časť si môžete pozrieť tu: 

​