Vláda rokuje o zrušení spoločnosti Letisko Sliač, pre dve ďalšie spoločnosti plánuje investičný stimul

BRATISLAVA / Návrh investičnej pomoci pre firmy do Prievidze či Tvrdošína, alebo zrušenie spoločnosti letisko Sliač. Aj to sú body rokovania vlády, ktoré v stredu sleduje Lucia Stráňavová.

Spoločnosť Letisko Sliač je pred likvidáciou, v roku 2019 vytvorila stratu viac ako 221-tisíc eur

Po ukončení prevádzky civilnej časti letiska na Sliači pre rekonštrukciu vojenského letiska bude zrušená aj spoločnosť Letisko Sliač. Tá v roku 2019 vytvorila pri príjmoch vyše 2,21 milióna eur a nákladoch takmer 2,44 milióna eur po zdanení celkovú stratu viac ako 221-tisíc eur. Príslušný súd na návrh ministerstva dopravy rozhodne o zrušení spoločnosti a o jej likvidácii. Ako informoval v stredu vládu minister dopravy Andrej Doležal, za účelom vysporiadania záväzkov spoločnosti treba, aby bolo za odplatu prevedené vlastníctvo nehnuteľného majetku z firmy na ministerstvo obrany, a to vo výške 1,56 milióna eur. Podľa Doležala kladný rozdiel medzi výnosmi z odpredaja nehnuteľného a hnuteľného majetku letiskovej spoločnosti a po vysporiadaní všetkých záväzkov sa po likvidácii spoločnosti Letisko Sliač stane príjmom štátneho rozpočtu.

V roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 vzrástli tržby letiskovej spoločnosti z predaja tovaru o 7,09 percenta, a to z vyše 760-tisíc na 814-tisíc eur. Naopak tržby z predaja služieb klesli o 5,58 percenta. Medziročne poklesli aj ostatné výnosy z hospodárskej činnosti o 19,92 percenta, a to z vyše 637-tisíc eur na vyše 510-tisíc eur. Náklady na hospodársku činnosť medziročne vzrástli o 3,29 percenta, pričom najväčší podiel na ich zvýšení mali osobné náklady. Za rok 2019 spoločnosť eviduje 1 150 pohybov lietadiel, 40 624 cestujúcich, 61 643 kg odbaveného nákladu a 128 dovolenkových letov, čo je podľa rezortu dopravy mierne zhoršenie oproti roku 2018.

Spoločnosť Letisko Sliač, ktorej jediným akcionárom je rezort dopravy, už ohlásila hromadné prepúšťanie 26 zamestnancov. Zamestnanci počas výpovednej doby poberajú mzdu na úrovni 80 percent svojho priemerného zárobku. Podľa výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva letiskovej spoločnosti Rolanda Schallera dočasne si prácu udržali zvyšní 12 zamestnanci, ktorí vykonávajú nevyhnutné úkony smerujúce k zrušeniu spoločnosti.

Keďže ministerstvo obrany odvolalo ku koncu minulého roka súhlas na používanie vojenského letiska Sliač pre civilnú leteckú prevádzku, rezort dopravy začal realizovať kroky súvisiace so zrušením spoločnosti. Za odvolaním súhlasu stojí modernizácia vojenskej leteckej základne na Sliači, počas ktorej nebude možné z letiska uskutočňovať žiadne lety a ktorej realizácia je predbežne naplánovaná na obdobie najbližších troch rokov.

Ministri podporili poskytnutie investičnej pomoci firmám Hydac Electronic a Nestlé Slovensko

Štát podporí investičné zámery dvoch ďalších spoločností. V stredu o tom rozhodla vláda. Investičnú pomoc na rozšírenie kapacity svojej existujúcej prevádzkarne v Tvrdošíne tak získala spoločnosť Hydac Electronic, s.r.o. a na rozšírenie svojej výroby v Prievidzi zase firma Nestlé Slovensko, s.r.o. V prvom prípade ide o pomoc 2 mil. eur vo forme úľavy na dani z príjmov, v druhom o 1,2 mil. eur taktiež vo forme úľavy na dani z príjmov.

Hydac Electronic chce do výroby a vývoja kamerových systémov pre automatizáciu v poľnohospodárstve, ako aj do automatizácie produkcie iných elektronických komponentov investovať v Tvrdošíne do konca roku 2025 celkovo takmer 8,4 mil. eur a vytvoriť 68 nových pracovných miest. Nestlé deklaruje v Prievidzi investíciu na úrovni viac ako 7,2 mil. eur. V priamej súvislosti s realizáciou investičného zámeru by malo vzniknúť 39 nových pracovných miest pri priemernom počte 707 pracovných miest danej prevádzkarne.

Výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu je potrebné, zdôraznila ministerka

Výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu SR je potrebné. Uviedla to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v reakcii na žiadosť 18 sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v ktorom žiadali predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka, aby napadol na Ústavnom súde SR zákon týkajúci sa výberového konania na pozíciu sudcu Najvyššieho správneho súdu. Vybraní sudcovia totiž považujú uvedenú legislatívu za diskriminačnú.

​

Sudcovia správneho kolégia nesúhlasia s tým, že ak chcú pôsobiť na novovytvorenom správnom súde, museli by opätovne prejsť výberovým konaním pred Súdnou radou SR. Navrhujú, aby ich na správny súd „preložili“. „Pre mňa je to prekvapivé, pretože v podobnej pozícii sme podľa mna boli, keď sme vytvorili Špecializovaný trestný súd a nedošlo tu k žiadnemu preloženiu, bolo to výberové konanie, nikto to nespochybňoval,“ dodala ministerka s tým, že v zákone nevidí žiadnu diskrimináciu.

„Každý, kto spĺňa podmienky, sa môže uchádzať o sudcu na Najvyššom správnom súde. Je to nová štátna inštitúcia, takýto postup sudcov ma naozaj udivuje,“ doplnila Kolíková po zasadnutí vlády. Ako dodala, myslí si, že každý sudca Najvyššieho súdu, ktorý má rád správne právo, sa bude uchádzať o pozíciu na Najvyššom správnom súde.

Výberové konanie na obsadenie 29 voľných miest sudcov na Najvyššom správnom súde SR sa uskutoční od 7. do 9. apríla a od 12. do 14. apríla v sídle Súdnej rady SR. Jej členka, Elena Berthotyová, na druhom zasadnutí rady uviedla, že žiadny sudca zo správneho kolégia Najvyššieho súdu SR nemá záujem prejsť na Najvyšší správny súd. Dodala však, že takýto záujem má ona sama, ale bez kľúčových sudcov správneho kolégia si to „nevie predstaviť“.

Žilinka: Boj proti extrémizmu sa v žiadnom prípade neoslabí

Reforma fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v žiadnom prípade neoslabí boj proti extrémizmu. V súvislosti s vládou schválenými zmenami na ÚŠP to uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jednou zo zmien je aj vytvorenie oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémistickej kriminality, pod ktoré bude spadať pôvodne samostatné oddelenie extrémistickej kriminality. „Doposiaľ sa tejto agende venovalo päť prokurátorov, odteraz to bude 11,“ zdôraznil Žilinka s tým, že v boji proti extrémizmu neustúpi „ani o centimeter dozadu“. Generálny prokurátor doplnil, že na tému zmien na ÚŠP už hovoril aj so zvoleným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. „Preberali sme aj túto problematiku a vyjadril plný súhlas, že - áno, je to aj jeho predstava,“ dodal Žilinka.

​

Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) v prípade, že by sa schválená zmena ukázala ako neúčinná v rámci boja proti extrémizmu, je Žilinka pripravený prehodnotiť ju. Zároveň sa generálneho prokurátora pýtala, či spisy týkajúce sa prípadov extrémizmu, budú prideľované v rámci nového odboru prokurátorom, ktorí na to majú špecializáciu. „Dostala som odpoveď, že by to tak malo byť prirodzene,“ uviedla po rokovaní vlády. Dodala, že keď diskutovala na túto tému s prokurátormi, väčšina z nich navrhovanú zmenu podporila.

Pred dnešným zasadnutím vlády zámer zrušiť samostatné oddelenie extrémistickej kriminality kritizovali niektorí koaliční poslanci. „Sme presvedčení, že odhaľovanie a postihovanie extrémistickej kriminality je dôležitou úlohou ÚŠP, a preto by v nej malo ostať samostatné oddelenie extrémistickej kriminality,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnil poslanec Ondrej Dostál (SaS). Poslanci sa podľa neho domnievajú, že dosiahnutie vyrovnanejšej zaťaženosti medzi prokurátormi ÚŠP možno dosiahnuť organizačnými opatreniami a prerozdelením agendy bez toho, aby sa zrušilo samostatné oddelenie extrémistickej kriminality. Jeho zrušením hrozí podľa nich oslabenie boja proti extrémizmu. Z tohto dôvodu vyzvali vládu, aby návrh generálneho prokurátora v predloženej forme neodsúhlasila.

Medzi ďalšie zmeny, ktoré vláda v súvislosti s ÚŠP odsúhlasila, je aj navýšenie počtu prokurátorov z 35 na 38 a tiež zavedenie postu asistentov prokurátorov, ktorí budú na úrade pôsobiť ako štátni zamestnanci.