Európska únia chce na internete chrániť každú členskú krajinu pred dezinformáciami rovnako. Pripravuje zásadné pravidlá
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRUSEL / Internet čakajú veľké zmeny. A podľa Bruselu za to môže neochota sociálnych sietí a vyhľadávačov efektívne bojovať so šírením dezinformácií. Najmenej zasahujú v malých krajinách ako je aj Slovensko, kedy sa častokrát nahlásenými príspevkami, či vyhrážkami smrťou ani len nezaoberajú. V takom Nemecku ich ale mažú a blokujú šírenie oveľa promptnejšie. Európsky parlament preto odobruje nové pravidlá, aby boli všetci rovnako chránení.
Brusel pripravuje historicky najzásadnejšie pravidlá o službách na internete aj keď používatelia si to síce sotva všimnú “Aj keď sa to nepočúva dobre, som presvedčený, že hoaxy a klamstvá o Covide- 19 spôsobili smrť mnohým ľuďom. V žiadnom prípade nie som za reguláciu slobody médií, musíme však zabrániť šíreniu klamstiev, nenávisti, extrémizmu a dezinformácií,” konštatoval europoslanec Peter Pollák.
Čo je nezákonné a trestné offline - má byť nezákonné a trestné aj online. Lenže tieto pravidlá v online priestore neexistujú. “Dnes už aj tie veľké platformy, veľké firmy si musia uvedomiť, že jednoducho už nemôžu na tom len bezbreho zarábať a nechať tie následky na niekoho iného,” vyjadril sa poslanec europarlamentu Michal Šimečka. Jediný Slovák a zároveň europoslanec Bilčík, ktorý bude v novom výbore europarlamentu pripravovať pravidlá fungovania sociálnych sietí pripomína ich laxný prístup, ktorý mal v Amerike len nedávno fatálne dôsledky. “Keď nezasiahli v súvislosti s informáciami, ktoré sa šírili týždne o domnelom víťazstve Donalda Trumpa, tak to viedlo k strate ľudských životov v americkom kongrese,” reagoval Vladimír Bilčík. “Samozrejme, nie je riešením, aby sa tu vytvorili akési orwellovské inštitúcie, ktoré budú rozhodovať o tom, čo je pravda a čo nie je pravda,” zdôraznila eurposlankyňa Miriam Lexmann. Aby sa jednoducho nestávalo, že užívatelia v málo používaných jazykoch ako je napríklad slovenčina budú chránení menej ako užívatelia zo západu. Prioritou je však nastaviť reguláciu tak, aby sa nezasahovalo do slobody slova. “Zbierať informácie, vyhodnotiť ich a potom prípadnú reguláciu našiť už na tieto znalosti a nestrieľať hneď od boku tvrdou reguláciou,” vysvetlil europoslanec Eugen Jurzyca.