Sme rodina vyzýva k zastaveniu paktu EÚ o migrácii, migračná politika sa podľa Kollára tvorí poza chrbát občanov

BRATISLAVA / Hnutie Sme rodina vyzýva k zastaveniu paktu o migrácii z dielne Európskej komisie a ľudí vyzýva k podpore ich iniciatívy. Samotná migračná politika sa podľa Sme rodina tvorí poza chrbát občanov EÚ, zakrytá dianím okolo pandémie. Informovali o tom v stredu na tlačovej besede.

Predseda hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady Boris Kollár pripomenul, že ešte minulý rok v septembri predložila Európska komisia predložila na celospoločenskú diskusiu pakt o migrácii, na Slovensku ani v EÚ sa podľa Kollára však nateraz témou nezaoberajú. "Máme dôvodné podozrenie, že sa táto migračná politika robí poza chrbát občanov Európskej únie," obáva sa Kollár. 

+15 fotiek

Boris Kollár

Svoju podporu chce hnutie dosiahnuť prostredníctvom iniciatívy www.saveurope.sk, kde poskytuje svoj pohľad na celú problematiku. "Je veľmi dôležité našim občanom povedať, čo tento pakt o migrácii spôsobí občanom Európskej únie," vyhlásil Kollár.Týmto krokom chce hnutie otvoriť diskusiu k tejto téme. "Majú sa v prvom rade občania vyjadriť, ako chcú žiť, s kým chcú žiť. Túto diskusiu tu momentálne nemáme, tak ju otvárame a chceme počuť názor ľudí," vyzval Kollár. 

Pakt o migrácii by podľa Kollára absolútne zmenil identitu a charakter celej EÚ. Pakt má veľa bodov a napríklad podľa hnutia hovorí o tom, že podporuje prisťahovalectvo, zavádza povinné prijímanie migrantov získaných na mori či ich povinné presídlenie v rámci členských štátov na základe veľkosti populácie a HDP členského štátu. 

Samotná migračná politika sa podľa Kollára tvorí poza chrbát občanov EÚ, zakrytá dianím okolo pandémie. "Bojujeme s covidom, s touto pandémiou, ľudia sú na pokraji síl, finančného, psychického vyčerpania a teraz pod týmto všetkým sa schová nejaký pakt o migrácii. Sa ani nespamätáme, bude to prijaté a nám povedia - však ste neprotestovali, tak nech sa páči, tu je vaša kvóta. Treba povedať rozhodne nie a treba o tom hovoriť," dodal. 

Pakt o migrácii sa podľa poslanca NR SR za Sme rodina Ľudovíta Gogu sa robí "pod rúškom tajnosti". "Buď si zachováme našu vlasť naše kultúrne dedičstvo, alebo sa Európa zmení na nepoznanie. Buď ostane Európa kolískou západnej kultúry, alebo zanikne," povedal Goga a vyzval ľudí k podpisu iniciatívy. 

Prečítajte si tiež

Investigatívne centrum Jána Kuciaka: Poslanec Goga nepriznal firmu v Rakúsku, jeho obchodný partner Mahmoud mal zarobiť na rúškach

​

Na otázku, či otvoril diskusiu s koaličnými partnermi odpovedal, že toto je vec, „do ktorej mi nebude kecať žiadny koaličný partner". Svoje výhrady komunikoval Kollár s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS). „Aj dnes budem s pánom ministrom a budem mu to znova opakovať, ale pán minister mi nemôže do toho nič povedať. Ja mám vlastný rozum a vlastné politické smerovanie nášho hnutia a chránenia našej krajiny pred migráciou. Ja túto diskusiu otvorím a keď dostaneme veľa podpisov, tak mu to takto položím na stôl, aby aj pán minister videl, ako sa k migrácii a takýmto nezmyslom z Bruselu stavajú občania Slovenska," dodal.

Dlhodobý postoj Slovenska je známy 

Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) je dlhodobý postoj SR k migrácii známy a je aj zapísaný v Programovom vyhlásení vlády. „Slovenská republika je pripravená prejaviť solidaritu voči tým krajinám, ktoré sú vystavené migračným tlakom, ale zároveň odmietame povinné kvóty. Na tejto veci sa nič nemení a nie som si vedomý toho, že by bol v súčasnosti v slovenskom parlamente politický subjekt, ktorý by mal iný postoj," priblížil na tlačovej konferencii Korčok s tým, že minulý týždeň navštívil aj jeden z utečeneckých táborov v Grécku. Krajine tým chcel vyjadril podporu v tom, „aký veľký údel znáša". Práve do utečeneckých táborov v Grécku investuje SR podľa jeho slov milión eur.

Podobné stanovisko ako šéf slovenskej diplomacie zaujal po dnešnom rokovaní vlády aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Zopakoval, že Slovensko nepodporuje žiadne povinné kvóty o prerozdeľovaní migrantov. Pakt je však podľa neho aj o solidarite so štátmi, ktoré sú v prvej línii a bojujú s vlnami migrantov. „Je to o tom, že tú solidaritu je možné vyjadriť rôznym spôsobom, nielen finančným, ale napríklad aj vyslaním policajtov či rôznymi projektami," ozrejmil Mikulec. Dodal, že prijatie Paktu EÚ o migrácii sa na pôde Únie neočakáva ani tento rok ani budúci.

Pakt o migrácii

Európska komisia (EK) ešte koncom septembra v roku 2020 predstavila nové pravidlá v oblasti migrácie a azylu v Európskej únii (EÚ), ktoré počítajú so zdieľanou zodpovednosťou členských krajín v týchto otázkach. "Starý systém, ktorý sa tým v Európe zaoberá, už nefunguje," vyjadrila sa vtedy predsedníčka EK Ursula von der Leyenová s tým, že Nový pakt o migrácii a azyle ponúka Európe "nový štart".

Pakt navrhuje systém, pri ktorom by členské štáty EÚ pomohli zmierniť záťaž krajín, kam prichádza najviac migrantov po mori - Grécko, Taliansko, Malta a Španielsko, tak, že niektorých prijmú aj oni alebo poskytnú ďalší materiál a logistickú podporu. Tie štáty, ktoré nebudú ochotné prijať migrantov, by mali na starosti deportácie osôb so zamietnutými žiadosťami o azyl. To by podľa agentúry AP mohlo vyhovovať Rakúsku, Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku, ktoré dosiaľ odmietali prijať migrantov a utečencov.

Plány zahŕňajú "flexibilné formy podpory, ktoré začínajú na základe dobrovoľnosti". Prísnejšie požiadavky "založené na bezpečnostnej sieti" by sa zaviedli, ak by sa niektorá členská krajina dostala do potenciálnej krízy, ako napríklad Grécko v roku 2015. Problémom je, že dosiaľ mali dobrovoľné schémy tendenciu zlyhať.

Nové plány tiež napríklad pre EÚ navrhujú pokračovanie v politike zadržiavania nepovolených migrantov na gréckych ostrovoch, kým ich nebude možné poslať naspäť.

Začiatkom mesiaca na ostrove Lesbos vyhorel utečenecký tábor Moria, kde žilo viac ako 12-tisíc ľudí. V tejto súvislosti von der Leyenová uviedla, že sa únia dohodla zriadiť spoločný pilotný projekt s gréckymi úradmi pre "riadenie prijímacieho centra" a tiež, že pracovná skupina pomôže trvalým spôsobom zlepšiť podmienky pre ľudí na ostrove.

Návrhy paktu v európskej dvadsaťsedmičke, ktorá sa v týchto otázkach dosiaľ často sporila, vyvolajú búrlivú debatu.