Poslanci rokujú o vyslovení dôvery pre vládu Hegera. Petícia za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách je už u prezidentky

BRATISLAVA / Schôdza, na ktorej majú poslanci Národnej rady SR vysloviť dôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), pokračuje dnes od 9:00. Kabinet sa o dôveru parlamentu uchádza na základe svojho programového vyhlásenia, ktoré si schválil na rokovaní v stredu 28. apríla. Schôdza by dnes mala trvať až do úplného prerokovania programového vyhlásenia. Následne by malo plénum hlasovať o dôvere vláde. Petičný výbor v podateľni Prezidentského paláca odovzdal petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Tá obsahuje vyše 600-tisíc podpisov. Podľa zástupcov petičného výboru ide o najrýchlejšie vyzbieranú občiansku petíciu v histórii Slovenska.

V rozprave v piatok 30. apríla vystúpila väčšina členov kabinetu, predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) aj podpredsedovia parlamentu. Ministri predstavili svoje kapitoly z programového vyhlásenia vlády a venovali sa aj bilancovaniu jej ročného pôsobenia. Písomne je do rozpravy prihlásených 17 členov zákonodarného zboru, ktorí potom dostanú šancu prihlásiť sa aj ústne.

Vláda sa v programovom vyhlásení okrem iného zaväzuje, že v riadení verejných výdavkov bude dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze, aby sa z vybratých daní a odvodov dosiahol maximálny úžitok pre občanov. Zvýšiť chce kvalitu vzdelávania a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Sľubuje nastaviť dotačné pravidlá v poľnohospodárstve tak, aby bola podporená produkcia s vyššou pridanou hodnotou a zvýšil sa tak podiel domácich potravín na trhu.

Obrane podľa Naďa chýbalo zahraničnopolitické smerovanie

Obrane chýbalo zahraničnopolitické smerovanie. Vo svojom vystúpení k Programovému vyhláseniu vlády (PVV) to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že za vlády Igora Matoviča (OĽaNO) sa im podarilo urobiť veľa vecí. Napríklad aj ukotviť zahraničnopolitické smerovanie obrany aj Slovenska. Doplnil, že na pôde Národnej rady SR (NR SR) bola schválená Bezpečnostná stratégia SR či Obranná stratégia SR, ktoré tu chýbali 16 rokov. Parlament dnes pokračuje v rokovaní o programovom vyhlásení novej vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Kabinet sa uchádza o vyslovenie dôvery poslancov NR SR.

V PVV v kapitole obranná politika a ozbrojené sily sa píše, že SR je súčasťou euroatlantického priestoru. Prioritou vlády SR je preto zodpovedné členstvo v Európskej únii a Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ako najlepšia alternatíva ďalšieho rozvoja, bezpečnosti a stability štátu. Naď uviedol, že minulý týždeň na úrovni rezortu schválil vojenskú stratégiu a verí, že ju čoskoro prijme aj vláda. Podľa jeho slov to bude prvá vojenská stratégia po 20 rokoch. Za predchádzajúcich vlád podľa neho vládla v rezorte obrany korupcia. "A čuduj sa svete, za 13 alebo 14 mesiacov, odkedy sme vo funkcii, ani jedna korupčná kauza v rezorte obrany, ani jedna," zdôraznil. Vo svojom vystúpení vyzdvihol prácu Ozbrojených síl SR (OS SR) počas pandémie koronavírusu.

Mikulec poukázal na ťažký prvý rok vládnutia

Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) poukázal na to, že prvý rok vládnutia bol ťažký, náročný a vo veľkej časti spojený so zvládaním pandémie. "Bola to zaťažkávajúca skúška pre každého člena vlády a ja som presvedčený, že každý jeden člen vlády spravil všetko preto, aby sme zvládli pandémiu, aby sme zachránili čo najviac životov a zdravia občanov SR," zdôraznil. Tvrdí, že pri prijímaní ťažkých a nepríjemných rozhodnutí je finálna zodpovednosť na konkrétnom členovi vlády alebo ministrovi a "z opozičného kresla sa veľmi ľahko hovorí s nulovou zodpovednosťou." Napriek boju proti koronavírusu na rezorte vnútra podľa neho nezaháľali.

Podpredseda strany Hlas-SD Richard Raši komentoval obsah Plánu obnovy ako nedostatočný

A ten, ktorým sa nemusíme riadiť, keďže nebol schválený v NR SR. Richard Raši kritizoval najmä to, že súčasťou Programového vyhlásenia vlády sa nenachádza dostatočne implementované riešenia na dopady pandémie. Podľa jeho slov sa síce vo vyhlásení píše, že kľúčovými hodnotami v zdravotníctve sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu každého pacienta k zdravotnej starostlivosti. Túto deklaráciu negoval tým, že nedostali všetky poisťovne peniaze od štátu, ale iba Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala. "A taktiež nevyčlenili peniaze pre neziskové zdravotnícke organizácie, nemocnice v regiónoch a súkromné nemocnice. V týchto nemocniciach a zariadeniach je spádových viac ako 3 milióny ľudí," konštatoval Raši.

REFERENDUM: Petícia o predčasných voľbách je už u prezidentky

+2 fotky

Odovzdali petičné hárky

​"Prezidentka Zuzana Čaputová si ctí petičné právo ako najvyšší prejav vôle občanov a k petícii bude pristupovať maximálne zodpovedne. Lehoty, ktoré jej z ústavy od dnes začínajú plynúť, nebude nijakým spôsobom naťahovať," uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec. Dodal, že na overovaní podpisov bude pracovať viac ako 50 zamestnancov Kancelárie prezidenta SR. Prezidentka sa k ďalšiemu postupu vyjadrí až vtedy, keď sa podarí overiť minimálne 350-tisíc podpisov.

​

Strana Za ľudí predpokladá, že po skontrolovaní všetkých podpisov sa prezidentka obráti na Ústavný súd SR s otázkou, či je možné referendum vyhlásiť. "Referendum je opozičná politika Roberta Fica (Smer-SD - pozn. SITA). Vždy keď prehral voľby, začal zbierať podpisy pod referendum na predčasné voľby. Bolo to tak, keď vládol Mikuláš Dzurinda dvakrát a nestihol to len pri premiérke Ivete Radičovej," tvrdí predsedníčka strany Veronika Remišová. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) by bolo vyhlásenie referenda v rozpore s ústavou, keďže ľudia si svojich predstaviteľov volia na štyri roky a výsledok volieb nie je možné zmeniť na základe toho, že sa ich výsledok niekomu nepáči. "Vždy sa nájde 350-tisíc ľudí, ktorí sú nespokojní s výsledkom volieb. Ak by sme takéto referendum pripúšťali, spôsobovalo by to chaos v krajine," dodáva Kolíková.

Pod petíciu sa podpísalo približne 600-tisíc obyvateľov Slovenska

Má obsahovať otázku, či ľudia súhlasia s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie NR SR tak, aby sa voľby do NR SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda. Referendum na Slovensku môže vyhlásiť prezident na základe petície aspoň 350-tisíc občanov alebo na základe uznesenia Národnej rady SR (NR SR) do 30 dní od petície, respektíve uznesenia NR SR. Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia. Slovenská ústava prezidentku k vyhláseniu referenda nezaväzuje. Tá ho vôbec nemusí vyhlásiť