V Bratislave sa koná samit východného bloku NATO. Pricestoval aj Jens Stoltenberg

BRATISLAVA / V Bratislave sa koná v poradí 8. samit prezidentov krajín B9. Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej pricestovali do Bratislavy prezidenti Maďarska, Poľska, Česka, Rumunska, Bulharska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Na stretnutí sa zúčastňuje aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

+5 fotiek

Summit Bukureštskej deviatky (B9) na Bratislavskom hrade

Prioritou SR je posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO, tvrdí Čaputová

Prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. Uviedla to v utorok, 6. júna, prezidentka SR Zuzana Čaputová na summite Bukureštskej deviatky (B9) v Bratislave, informuje TASR. Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov SR.

Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve. Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.

Nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny je jedinou cestou k mieru, vyhlásili lídri B9

Krajiny B9 dôrazne odsúdili nelegálnu vojnu proti Ukrajine. "Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN," zhodli sa lídri. Moskvu vyzvali, aby zastavila útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru i deportácie detí a sexuálne násilie páchané počas konfliktu na Ukrajine. Požadujú tiež, aby Rusko bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia. Podľa lídrov B9 musí byť tiež vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území.

Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú naďalej podporovať vojensky, finančne i humanitárne, kým bude treba – aby dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí. Na Rusko chcú krajiny B9 naďalej vyvíjať medzinárodný tlak vrátane ekonomických sankcií. Bielorusko vyzvali, aby prestalo podporovať ruskú agresiu na Ukrajine."Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný," uviedli lídri vo vyhlásení.

Lídri krajín B9 poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov. Taktiež podporujú euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že na júlovom summite NATO vo Vilniuse bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.

Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, sme obranná aliancia, tvrdí Stoltenberg

Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, jeho sily pomáhajú chrániť náš vzdušný priestor a takisto aj odrádzajú akékoľvek iné sily, aby vstúpili na územie Slovenska. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. 

Stoltenberg zdôraznil, že NATO sa spolieha aj na Slovensko. Víta záväzok Slovenska mať investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP. "Pretože lepšia infraštruktúra a lepšia výzbroj je takisto aj odrádzajúcim faktorom pre Rusko," povedal. Dodal, že NATO nie je súčasťou vojny na Ukrajine, no "v každom prípade pomáhame Ukrajine, aby sa bránila, to je súčasťou našej charty".

Pripomenul tiež, že NATO chráni vyše 30 demokracií v Európe a Severnej Amerike. "NATO je obranná aliancia. Nie sme tu na to, aby sme provokovali konflikty, ale naopak, aby sme zabránili vojne a aby sme chránili mier," dodal šéf Severoatlantickej aliancie.

Generálny tajomník NATO informoval, že v súčasnosti je na Slovensku zvýšená prítomnosť v rámci medzinárodnej bojovej skupiny, takisto aj lietadlá NATO chránia vzdušný priestor Slovenska. V prípade potreby ďalšej ochrany nášho vzdušného priestoru do budúcna je možné doterajšiu aktivitu "premeniť na ďalšie aktivity". 

Ódor ubezpečil šéfa NATO, že vláda odborníkov nemieni meniť kurz v európskej ani severoatlantickej orientácii Slovenska. "Plníme naše záväzky z hľadiska postupnej modernizácie obrany, ale aj z hľadiska našich finančných záväzkov. Vítame aj posilnenie vojenskej prítomnosti našich spojencov u nás," povedal s tým, že v súčasnosti je u nás vyše 1300 zahraničných vojakov najmä z Českej republiky, Holandska, Nemecka, Talianska aj USA.

Premiér zdôraznil potrebu, aby bola východná hranica NATO adekvátne zabezpečená. So Stoltenbergom sa rozprávali aj o podpore brániacej sa Ukrajiny a o tom, do akej miery dokáže NATO spoločnými silami prispieť k tomu, aby nastal trvalý mier na Ukrajine.