Kde bude bývať Peter Pellegrini, keď sa stane prezidentom?

BRATISLAVA / Možností je niekoľko, nateraz je isté len to, že to určite nemôže byť chátrajúca vila na Slavíne. Jeho predchodcovia vrátane dosluhujúcej hlavy štátu Zuzany Čaputovej bývali u seba doma a dali tak zabrať ochrankárom.

+32 fotiek

Volebná centrála víťaza prezidentských volieb Petra Pellegriniho

​​"Je pre nás oveľa jednoduchšie, už keď máme pripravené priestory podľa našich predstáv, ako keď musíme robiť bezpečnostné projekty, keď príde prezident s vlastným bývaním," ozrejmil Pavol Krejčí, riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Slovenskí prezidenti to svojim ochrankárom veľmi neuľahčovali. Uprednostňovali bývanie u seba doma a všetko sa tomu muselo prispôsobiť, vrátane susedov. Faktom ale je, že oficiálnu prezidentskú rezidenciu, ktorá by bola aj funkčná, ako je napríklad americký Biely dom, na Slovensku ani nemáme.

Vo vile pod Slavínom býval naposledy Rudolf Schuster 

Vilu, ktorá sa mala stať aj oficiálnou rezidenciou prezidenta v roku 2000 kúpil Rudolf Schuster od Východoslovenských železiarní. Bol zároveň aj jej jediným obyvateľom a dokonca tu hostil aj návštevy. Okrem toho, že je malá a chátrajúca, má aj ďalší zásadný problém. "Ani z bezpečnostného hľadiska ten areál nie je vyhovujúci, pretože je tam iba jedna, veľmi úzka prístupová cesta, v zásade je to chodník okolo pamätníka," opísal Martin Strižinec, hovorca prezidentky SR Zuzany Čaputovej. 

Počas svojej tretej vlády chcel problém s rezidenčným bývaním troch najvyšších ústavných činiteľov riešiť aj Robert Fico. Uvažovalo sa o vilách, kde sídlia zahraničné ambasády. Možné bývanie Petra Pellegriniho teraz komentovať nechce. "Toto vás trápi, toto je váš problém? Prestaňte robiť v Jojke bulvár. Mňa nezaujíma, kde bude bývať," vyhlásil premiér Robert Fico. 

Prečítajte si tiež

Poverený riadením NR SR namiesto Petra Pellegriniho bude Peter Žiga

V tejto otázke pomôže aj kancelária prezidentky

Pellegrini vlastní byt v luxusnej rezidencii na nábreží Dunaja. Či si ho ponechá, aj ako prezident, nateraz známe nie je, jeho kancelária odkazuje, že otázka je predčasná. Pripravená pomôcť je aj kancelária prezidentky a čo to naznačil aj Úrad na ochranu ústavných činiteľov. "To riešenie by sa našlo práve so správou služieb diplomatického zboru, ktorá má na starosti ambasády, asi by to nebolo zo dňa na deň," priblížil Strižinec. "Môžem povedať, že úrad teraz pracuje na tom, aby nový prezident, ktorý príde do funkcie, mal takú rezidenciu, ktorá je vhodná prezidenta SR," povedal Krejčí. 

Ochranku bude mať aj po skončení mandátu

Budúca hlava štátu dostáva ochranku v momente oznámenia oficiálnych výsledkov volieb. Na rozdiel od svojich predchodcov, je však nastávajúci prezident chránený už celé mesiace a to ako predseda parlamentu. "Musí prezident akceptovať to, že ochrancovia sú s ním 24 hodín 7 dní v týždni," uviedol Krejčí. 

A ostávajú mu do konca života, aj keď po skončení mandátu, ale už v zredukovanej miere. Príkladom je už spomínaný Rudolf Schuster. Svojho osobného ochrancu má od inaugurácie, teda 30 rokov. "Pokiaľ prezident na konci svojho mandátu túto ochranu odmietne, čo sa nám zatiaľ nestalo, tak je možné, že táto ochrana nebude úradom vykonávaná," dodal Krejčí.