Zomrela Hilda Múdra. Žena, ktorá stvorila Nepelu

Lgendárna trénerka krasokorčuľovania Hilda Múdra zomrela vo veku nedožitých 96 rokov. Stalo sa tak z noci z nedele na pondelok. O úmrtí informovali členovia rodiny.

Do športovej histórie športu sa zapísala najmä ako trénerka najlepšieho slovenského športovca 20. storočia Ondreja Nepelu - olympijského víťaza a viacnásobného majstra sveta aj Európy.

Slávny zverenec ju oslovoval "teta". Toto oslovenie jej prischlo natrvalo.

+3 fotky

Hilda Múdra

​Ondrejovi Nepelovi bola Hilda Múdra trénerkou, ale aj druhou mamou. Istý čas dokonca chodila na rodičovské združenia do školy. Neskôr sa stali susedmi - po prvom svetovom titule dostali obe rodiny byt v jednej dúbravskej novostavbe. A na prelome januára a februára 1989 obe mamy spoločne žialili aj pri jeho smrteľnej posteli v Mannheime.

Posledné roky života žila v domove pre seniorov v Bratislave.

Z jej života

Hilda Múdra sa narodila sa 1. januára 1926 vo viedenskom okrsku Josefstadt v rodine učiteľa pod menom Hildegard Klimpel. Ako členka Viedenskej ľadovej revue sa zaľúbila do manažéra slovenského turné súboru Bratislavčana Jozefa Múdreho, v jeseni 1947 sa zaňho vydala v bratislavskom Modrom kostolíku a do nových dokladov si na jeho radu dala zapísať krstné meno Hilda.

Na ľad sa vrátila v prvej polovici päťdesiatych rokov ako dvojnásobná mamička - v roku 1949 sa jej narodila dcérka Dagmar a o rok syn Pavol. Najprv ako tanečníčka bratislavskej ľadovej revue a následne ako trénerka: Stretnutie so sedemročným Ondrejom Nepelom bolo len akousi zhodou okolností, neskôr sa však ukázalo ako osudové. Malého Nepelu nadchli televízne prenosy z bratislavských majstrovstiev Európy v roku 1958. Jeho mame, ktorá prváčika vodila na ľad, sa zdalo, že sa mu nikto nevenuje. A tak oslovila Hildu Múdru.

Nepela jej o osem rokov neskôr ako deviatak na ME v Bratislave venoval k štyridsiatke prvú medailu - bronzovú. Odvtedy stál na piedestáli na každom európskom šampionáte. A od roku 1969 aj na každom svetovom. Za päť rokov (1969 - 1973) vyhral všetko, čo sa dalo. Získal 10 zlatých medailí - jednu na ZOH (1972), tri na MS (1971 – 1973), päť na ME (1969 – 1973) a jednu na svetovej zimnej univerziáde (1970). Ondrejovi Nepelovi bola Hilda Múdra trénerkou, ale aj druhou mamou. Istý čas dokonca chodila na rodičovské združenia do školy. Neskôr sa stali susedmi - po prvom svetovom titule dostali obe rodiny byt v jednej dúbravskej novostavbe. A na prelome januára a februára 1989 obe mamy spoločne žialili aj pri jeho smrteľnej posteli v Mannheime.

Do neskorého veku

Hilda Múdra istý čas viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, ktorý bol najväčším domácim rivalom Ondreja Nepelu, v začiatkoch Agnesu Búřilovú-Wlachovskú, ktorej slávnemu zverencovi Jozefovi Sabovčíkovi neskôr radila v nácviku povinných figúr. Z mužov pod jej dohľadom vyrástli Miroslav Šoška, zo žien Ľudmila Bezáková či Eva Križková-Ďurišinová. V zozname jej zverencov figuroval aj výborný tanečník a dodnes invenčný a úspešný kouč Martin Skotnický. Počas Nepelovej kariéry, ale najmä po nej, pôsobila Hilda Múdra v lete ale aj dlhodobo aj v zahraničí. Trénovala deviatu na ZOH 1972 Švajčiarku Charlottu Walterovú či striebornú z ME 1981 Chorvátku Sandu Dubravčičovú.

"Teta" Hilda mala krasokorčuľovanie v srdci až do neskorého veku. Do osemdesiatky ho vyučovala na korčuliach. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Po nešťastnom páde a zranení jej syn povedal: "Mama, prepáč, ale na korčule ťa už nepustím."

Hilda Múdra za svoju prácu získala veľké množstvo ocenení, za všetky možno spomenúť Trofej MOV Šport a etika (1998), Zlaté kruhy SOV a Cena fair play SOV (2000), Medaila Pierra de Coubertina od MOV (2003) či čestné členstvo v Slovenskom olympijskom výbore (2004). Ešte v júni tohto roku jej prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí