Hodnotenie roka 2024: Premárnené šance a budúcnosť Európskej únie

ŠTRASBURG / Akú sú premárnené šance na pôde Európskeho parlamentu a aká je budúcnosť Európskej únie? V Európa od A po Z sa aj o týchto témach rozprával moderátor Adam Zavřel s europoslancami Michalom Wiezikom (PS) a Branislavom Ondrušom (Hlas-SD) a europoslankyňami Miriam Lexmann (KDH) a Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD).

Premárnené šance na pôde Európskeho parlamentu

​"Myslím si, že sme premárnili šancu poukazovať na to, čo je dôležité pre Európsku úniu a našich občanov. Po voľbách sa hovorilo, že EÚ nie je konkurencieschopná, máme drahé energie a potraviny. Mohli sme tomu predísť, keby sme sa zamerali na to, čo je v kompetencii EÚ a neriešili veci členských štátov. Zákaz spaľovacích motorov je zlé rozhodnutie, ktoré poškodilo automobilky. Progresívne Slovensko a Smer zahlasovali za to, čo teraz kritizujú. Má to dramatický dopad na ekonomiku, pretože štvrť milióna ľudí na Slovensku pracuje v automobilovom priemysle," odpovedala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).

"Sme pravdepodobne jediná krajina z európskej dvadsaťsedmičky, ktorá má z hľadiska Európskeho parlamentu taký vysoký podiel nezaradených europoslancov. Premárnenie potenciálu, ktorý europoslanci môžu pretaviť do reálnej politiky," dodal europoslanec Michala Wiezika (PS).

"Ťahanie za jeden povraz je určite to, čo sme v tomto roku možno premárnili... Mali by sme sa viac snažiť spolupracovať a dúfam, že v budúcom roku sa nám to podarí zvrátiť," odpovedala na otázku, čo Slovensko mohlo a neurobilo, europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD).

"Myslím si, že sme premárnili na Slovensku to, že sa nám z jednej aj z druhej strany nepodarilo viacej upokojiť spoločenskú atmosféru. Nepodarilo sa nám zasypať tie obrovské priekopy, ktoré sú medzi politickými tábormi, ale aj medzi jednotlivými skupinami v rámci spoločnosti," odpovedal Branislav Ondruš (Hlas-SD).

Spolupráca v oblasti zelenej legislatívy

"Určite áno. Ja som veľmi rada, že na tom môžeme spoločne pracovať, lebo pre nás to je aj o informáciách. Mali sme tu napríklad vodíkovú technológiu, ktorá sa tlačila, rozprávalo sa, aké to je skvelé, kde je dnes vodíková technológia, tak postupne o tom prestali hovoriť. Čiže ja verím, že zavládne aj v Európskom parlamente aj všeobecne v Európskej únii taký väčší, zdravý rozum," uviedla Neveďalová.

Budúcnosť Európskej únie

"Európska únia začala proces ďalšej reformy a začala diskutovať. Ale myslím, že európske voľby ukázali, že nie sme na to pripravení, že chceme radšej zastabilizovať to, čo máme... Skúsme zastabilizovať situáciu, ktorú máme. Napríklad som veľmi rada, že Európska únia sa bude zaoberať viac odpadovými štúdiami našej legislatívy. Budeme sa viac pozerať na to, čo naše zmeny legislatívy urobia s ľuďmi, s občanmi, s pracovnými miestami, s regiónmi a tak ďalej, s našimi politikami, ako sa dotknú jednotlivých sektorov... Chceme byť menej byrokratický. To je takisto záväzok, ktorý nás dúfam čaká od budúceho roku. Chceme menej legislatívy, menej nariadení, menej kontrol, menej všetkého možného byrokratického, ale chceme sa viac venovať konkrétnym politikám, ktoré občanom pomôžu. Hovoríme o konkurencieschopnosti, podpore občanov, dobrých pracovných miest a podmienok, ale takisto aj podpora priemyslu malých a stredných podnikov," reagovala Neveďalová.

"Sú tam určité trendy, ktoré určite zasluhujú pozornosť.. Na základe ukazovateľ movôžeme konštatovať, ako je počet zastúpení jednotlivých frakcií, že v Európe a aj v Európskom parlamente vidieť nárast krajnej pravice alebo tých politických zoskupení, ktoré inklinujú k ideám krajnej pravice, čo samo o sebe je ohrozujúce pre Európu. Ja si nemyslím, že v akomkoľvek kontexte môže krajná pravica priniesť riešenia pre európsky priestor a určite nie mierové riešenia... DNA je síce jemne oslabená, sprava zľava, ale ale stále predstavuje väčšinu, na ktorej treba pochopiteľne stavať," uviedol Wiezik.

" Aby sa Európska únia udržala v takom formáte, ako ju poznáme dnes, tak je podľa môjho názoru úplne kľúčové, že musíme vniesť do európskej politiky oveľa viac racionality, férovosti a dôveryhodnosti, pretože myslím si, že ak niečo ohrozuje, nehovoriac o nejakej ďalšej federálnej federalizácii, to je úplný nezmysel," povedal Ondruš.

"Myslím si, že by bolo dobré, keby sa Európska únia udržala vo formáte ako je, lebo je to dobré pre nás všetkých. Tento projekt je v dnešnej geopolitickej turbulencie veľmi dôležitý, aby chránil našu bezpečnosť a ekonomické záujmy vo svete. Je dôležité, aby si to uvedomovala aj slovenská vláda. Lebo keď som začala s tým, že nás nepočuť, tak pani Neveďalová povedala, že nás je počuť, ale niekedy nás je počuť v takých veciach, kde sa odkláňa práve od tej línie Európskej únie, čo sa napríklad týka aj Ruska, kde sa naši politici predbiehajú, ktorý sa tam vydá," opísala Lexmann.

"Nám chýbajú politickí lídri, ktorí by dokázali jasne pravdivo pomenovať, aké máme problémy a prísť s riešeniami," dodala Lexmann.

Rozhodnutia, ktoré v roku 2024 najviac ovplyvnili Slovensko

"Určite to boli voľby do Európskeho parlamentu... Myslím si, že zmenili nastavenie, že to máme viac polarizované, že ľudia majú ako keby dve skupiny politických strán a myslím, že to aj ukázalo to, že sme tak rozdelení na dve polovice... Máme dve strany obyvateľstva, dve strany jednej mince a dve strany pre každé riešenie problému. Čo ale v zásade nie je zlé," uviedla Neveďalová.

"Tiež sa dotknem európskych volieb... Pre mňa to bol silný signál, že naozaj to progresívno-proeurópske zaradenie je stále to, čo dominantne motivuje Slovákov a Slovenky, aby išli k európskym voľbám. Ak sa ideme baviť o nejakých negatívach, ja som veľmi negatívne vnímal reakciu Európskej komisie na farmárske protesty, kde pochopiteľne z istého pragmatického hľadiska blížili sa voľby, došlo k podľa mňa veľmi zásadným ústupkom vo vzťahu k Európskemu ekologickému dohovoru a požiadaviek, ktoré boli adresované na farmárov, čo si myslím, že veľmi zásadne a nie úplne opodstatnene oslabilo vlastne celý naratív okolo Európskeho ekologického dohovoru," odpovedal na otázku, ktoré rozhodnutie najviac ovplyvnilo Slovensko, Michal Wiezik.

"Za negatívne rozhodnutie na pôde Európskeho parlamentu považujem opakované hlasovanie našich kolegýň a kolegov z Progresívneho Slovenska a z KDH za rezolúciu, v ktorej vyzývajú členské štáty, aby investovali každý rok 0,25 percenta HDP do vývozu zbraní na Ukrajinu. V prípade Slovenska to totiž znamená zhruba 300 miliónov eur," dodal Ondruš.