Europoslanec Michal Wiezik: Klimatická zmena sa deje rýchlejšie, než sme predpokladali

BRATISLAVA / Rok 2024 sa zapísal ako najteplejší v histórii. Celý svet bojuje posledné roky s čoraz náročnejšími výkyvmi počasia, ktoré spôsobuje globálne otepľovanie. Ako sa chystá bojovať s klimatickými zmenami Európa, aj o tom s rozprávali v Ranných novinách s europoslancom Michalom Wiezikom.

+8 fotiek

Europarlament

Priemerná teplota Zeme stúpla o jeden a pol stupňa. Ako sa na to pozeráte vy? 

No nie je to jeden a pol stupňa. Je to naozaj taká pomyselná hranica, taký pomyselný míľnik, pretože toto oteplenie sme podľa klimatickej dohody v Paríži, ktorá bola uzavretá, mali udržať do konca storočia. A prišlo to v roku 2024, takže 75 rokov skôr v podstate. Je to naozaj možno výkyv v rámci jedného roka, ale je to historicky prvý rok, kedy takáto teplota bola zaznamenaná. Takéto oteplenie vysoké bolo zaznamenané počas celých 12 mesiacov daného roka. Je to prvý velikánsky výkričník, že klimatická zmena sa deje rýchlejšie, než sme predpokladali.

Môže s tým ľudstvo niečo urobiť?

My hovoríme o obrovskom klimatickom systéme Zeme. To sú objemy, ktoré si často ani nevieme predstaviť a nevieme s nimi narábať. Povedal by som, že mentálne mnohí majú problém pochopiť, že prečo je CO2 na úrovni nejakých stotín percenta. Veď to je nič, to je len stotina percenta. Keď si to pretavíte do toho globálneho aspektu, tak sú to mega mega tony uhlíka, ktoré by v tej atmosfére nemali byť. Z tých výpočtov, ktoré máme, vieme povedať, že aby sme udržali to oteplenie v zvládnuteľných reláciách, tak by to nemalo prekročiť dva stupne. Ale vidíme, že už jeden a pol stupňové oteplenie naozaj robí obrovské problémy. V septembri sme tu mali veľké záplavy, ktoré takisto zdôraznili tu klimatickú zmenu. Mali sme obrovské záplavy vo Valencii, máme požiare v Kalifornii, čiže tie prejavy sa dejú. 

​Novozvolený americký prezident Donald Trump ohlásil odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody. A to môže byť problém.

Je to veľmi zvláštne, že presne v tej situácii, kedy ten reálny svet nám jasne hovorí, že sa deje problém, tak my volíme úplne opačné riešenia. Lepšie povedané, neriešime ten problém. Bolo to tak aj predtým, keď Donald Trump prvýkrát získal svoj mandát. Jedným z prvých krokov, ktoré spravil je odstúpenie práve od tej klimatickej dohody. Z pozície jednej z najsilnejších ekonomík a najvplyvnejšieho štátu a najvplyvnejšieho človeka tejto zeme vysiela signál, že klimatická kríza ho nezaujíma. Mohla by to byť naozaj tragédia aj pre politiky svetové. Ale zase nebol by som až taký skeptický, keď si tak trošku premietneme, čo sa stalo v prvom mandáte. Rovnako urobil, povedal by som, že dezolátnu klimatickú politiku a reakciou bolo celosvetové hnutie Riders for Future, ktoré vyústilo napríklad do Európskeho ekologického dohovoru. Tá protiváha sa tu deje. Tí ľudia naozaj nie sú všetci takí zaslepení ako Donald Trump. Ten problém nie je len environmentálny, ale aj ekonomický aj geopolitický. Čiže ten biznis si nenechá rozkazovať. A nakoniec sa ukáže možnože na základe ekonomických ukazovateľov, že Donald Trump je proste úplne mimo.

Mám pocit, že v Európe rastie nejaký odpor voči Green Dealu a Európska komisia musí alebo chce ustupovať v tých nastavených cieľoch.

Áno, je to výsledok volieb, kde v rámci celej Európy vidíme nárast pravice a krajnej pravice, ktorí sú apriori nastavený proti takýmto environmentálnym ambíciám, ale zo strany Európskej komisie bol už predstavený pomerne jasne ten nový program. Už sa nevolá samozrejme Európsky ekologický dohovor, ale zameriava sa na to, aby Európa bola naozaj vitálna a konkurencieschopná. Teraz sa trošku idú pozerať na ten priemysel. Čo je ale dôležité je, že ten rámec, ktorý to stanovuje, hovorí veľmi jasne, že musíme byť konkurencieschopní, že strácame tempo a nestíhame za Čínou a USA. Komisia predstavila tie jednotlivé legislatívy, ktoré chce riešiť. Už tam nenájdete toľko zelenej legislatívy ako v predchádzajúcom období, ale to je pochopiteľné, pretože tá sa reformovala a teraz sa napĺňa. Čiže platí napríklad aj 2035 pre koniec spaľovacích motorov a bude teraz zaujímavé sledovať možno z pozície komisie, či znova potvrdí ten klimatický cieľ do roku 2030, ktorý tá predchádzajúca komisia povedala, že tam má byť redukcia emisií o 90 % oproti tomu referenčnému rámcu z 90. rokov, čo je vlastne spodná hranica toho, čo odporúčajú vedci. Uvidíme, ako na to zareaguje parlament.

Pokračovanie rozhovoru s Michalom Wiezikom si môžete pozrieť tu: 

​