Europoslanec Martin Hojsík: Slovensko je rekordmanom v nelegálnom biznise s domácimi zvieratami

BRATISLAVA / Ročne sa zo Slovenska vyvezie až 100-tisíc šteniat, ide o nelegálny obchod s domácimi zvieratami. Aby sa podobným praktikám zabránilo téme sa venuje aj Európsky parlament. Čo nový návrh prinesie a ako vyzerajú momentálne rokovania o ňom v európskom parlamente porozprával europoslanec Martin Hojsík.

Je reakcia Európskej únie v prípade útoku v ukrajinskom meste Sumy dostatočná?

Tak samozrejme to nie je len o vyhláseniach po tomto hroznom ruskom vraždení. Je dôležité to, že Európska únia naďalej stojí pri Ukrajine, jej nezávislosti a mierovej budúcnosti. To sa prejavuje napríklad aj do ekonomickej, ale aj vojenskej podpory Ukrajiny. Keby mali lepšiu proti raketovú obranu, tak by sa tie rakety možno podarilo zostreliť. Ale samozrejme, najlepšie by bolo, keby Rusko prestalo vraždiť na Ukrajine. Ale to môžu zastaviť len Rusi.

Podarilo sa vám posunúť sa v zastavení krutosti na psoch a mačkách. O čo ide?

Ide o to, že v roku 2020, hneď po svojom nástupe do Európskeho parlamentu som bol jedným zo spoluautorov rezolúcie, uznesenia.. Povedali sme si, že by sme sa mohli pozrieť na to, ako obmedziť nelegálny obchod, tým pádom nielen obmedziť množenie domácich miláčikov. Možno to nie je najväčší problém na svete, ale je to niečo, čo je nechutná, zbytočná krutosť voči státisícom zvierat. Žiaľ, Slovensko je v tomto rekordmanom. Tých 100-tisíc šteniat je len nelegálny. Samozrejme, sú aj plne legálne obchody so zvieratami.

Európska komisia konečne v roku 2023 predložila tento návrh. Lenže boli voľby, tak sa to posunulo a teraz rokujeme o zákone, ktorý napríklad zabezpečí lepšie sledovanie medzihraničného pohybu zvierat, čipy budú lepšie sledovateľné, informácie sa budú vymieňať medzi krajinami. To je jedna z ciest, ako naozaj zabrániť nelegálnemu obchodu.

Povedzme si, čo sú nelegálne chovy? Netýka sa to regulovaných chovov čistokrvných zvierat alebo psov z útulkov.

Žiaľ, na Slovensku sa stále napriek snahám vyskytujú nelegálni chovatelia alebo operujúci na hrane zákona. Sú to veľké množstvá zvierat, ktoré žijú často v strašných podmienkach. Ja som pred vstupom do politiky pôsobil okrem iného aj v ochrane zvierat. Nám sa podarilo získať človeka, ktorý prešiel z pašovania heroínu ako informátora na pašovanie zvierat, pretože to máte rovnaký zisk a menšie riziko.

Ako to chcete regulovať v praxi? 

Napríklad pri predajoch na online platformách a všetkých ostatných predajoch, bude mať online platforma povinnosť požadovať údaje z čipu, ktoré sa dajú overovať, či tie databázy jednotlivých členských krajín budú prepojené. Stačí, aby tie databázy spolu fungovali a týmto spôsobom bude omnoho jednoduchšie online platformy overovať, či ten čip naozaj sedí, či je naozaj všetko v poriadku, či to zviera má očkovanie.

Skúste vysvetliť, prečo prepojiť európske databázy trvá tak dlho?

No trvá to tak dlho, pretože Európska komisia, ktorá v Európe jediná navrhuje zákony, sa tým nechcela moc zaoberať a naozaj to trvalo mnoho rokov dotlačiť sa vôbec k tomu, aby s takýmto návrhom prišla. Ja som o tom pravidelne hovoril teraz už aj s bývalou komisárkou a snažil som sa ju presvedčiť, že ono to nie je nič komplikované. Nie je to žiadna ďalšia byrokracia. Je to o prepájaní systémov. Je to o tom, aby tie šteňatá boli zdravé. Podarilo sa to až po dlhých rokoch. Teraz sme schválili iba správu výboru pre životné prostredie, k tomu ešte to bude musieť ísť cez výbor pre poľnohospodárstvo. Je to o tom, že zákony v Európe sa prijímajú veľmi demokratickým spôsobom. Že sa musíme dohodnúť my v parlamente, musí sa dohodnúť rada, potom uzavrieť kompromis. Nie je to bruselský diktát, to je dohoda celej Európy.

Pokračovanie rozhovoru s europoslancom Martinom Hojsíkom o amerických clách si môžete pozrieť tu: 

​