Užívame si výhody Európskej únie, no voliť sa nám nechce. História sa môže opakovať

BRATISLAVA / Radi platíme eurom, milujeme cestovanie iba s občianskym preukazom, či štúdium kdekoľvek v Európskej únii. Keď ale treba ísť zahlasovať za ľudí, ktorí nás v nej budú zastupovať, veľmi sa nám nechce. Už trikrát po sebe bola účasť Slovákov vo voľbách do Európskeho parlamentu najnižšia zo všetkých krajín a opäť to vyzerá tak, že sa história môže zopakovať.

Z viac ako polovice Slovákov v roku 2003 povedalo Európskej únii jednoznačné áno až 92 percent z nich. Od tejto doby ale naša eufória akosi opadla. Odkedy si môžeme voliť našich zástupcov v Európskom parlamente, odvtedy sme mali zakaždým najnižšiu účasť zo všetkých štátov Európskej únie. Percentuálne najhoršie skončili práve posledné voľby v roku 2014. "Bola to skutočne aj taká medzinárodná hanba, lebo tých 13 percent si každý všimol. Slovensko bolo pranierované, že nemáme záujem," uviedol slovenský europoslanec za Európsku ľudovú stranu Miroslav Mikolášik. 

Posledné štatistiky Eurostatu ale naznačujú, že reputáciu by sme si mohli napraviť. Až 27 percent Slovákov už teraz vie, že sa tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu na 100 percent zúčastní. "Dvadsaťsedem ja čítam ako 13,5, lebo nakoniec, keď máme tieto prieskumy je to plus mínus polovica," povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. 

Podľa analytika nás k urnám dostane len dostatočná motivácia. "Ak tí ľudia cítia, že táto voľba ovplyvňuje moju budúcnosť a môj život, tým skôr sa namotivujú a idú voliť," uviedol analytik Pavol Baboš. Podľa účasti to ale vyzerá, že máme pocit, že nás Európska únia nijak neovplyvňuje, opak je ale pravdou. "Z toho, čo sa na Slovensku čokoľvek zaplatí až 83 percent prichádza od Európskej únie. Samozrejme, že aj my prispievame, ale je to asi tak, že my dáme jedno euro a dostaneme tri eurá," povedal Mikolášik. 

Slovensko opäť bojuje o európsku agentúru.

​