Ako sa žije Slovensku po 15 rokoch v Európskej únii?

BRATISLAVA / Pätnásť rokov v únii neznamenalo iba zmenu politickú, ale možno ešte viacej ekonomickú. Otvorili sa hranice nielen ľuďom, ale aj firmám. Prestali platiť clá a spoločnosti mohli ľahšie obchodovať so svojimi partnermi. Prišlo k nám veľa investorov a stúpli nielen platy, ale aj ceny. Náhoda chcela pri tomto výročí jednu zaujímavú zhodu čísiel ohľadom práce v noci. Žiaľ, nie lichotivú v rámci únie.

Pätnásť rokov po vstupe do únie môžu mať ľudia rôzne pocity. Nie všetky očakávania sa naplnili. Čísla však nepustia. Väčšine sa žije lepšie. "Platy nám vzrástli v priemere o vyše 100 percent a ceny v obchodoch sa zvýšili o 40 percent," uviedla analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. 

Minulý rok tak priemerná mzda prekročila prvýkrát 1000 eur. Zďaleka ju však nemajú všetci. Za 15 rokov narástla aj pre väčšinu záhadná veličina hrubý domáci produkt. "Vtedy tvoril asi tak 53 percent, v súčasnosti je to už o desať percent viac," poznamenala Sadovská. 

Zamestnanosť 

Členstvo v únii a neskôr v eurozóne pomohlo malej otvorenej slovenskej ekonomike v masívnom príleve investícií, ktorý potom viedol, spolu s doznievaním krízy, k tomu najdôležitejšiemu. "Za posledné roky sme videli výrazný pokles nezamestnanosti," povedala Katarína Muchová, analytička banky. 

Čo sa nezmenilo je, že Slovensko je naďalej priemyselno-agrárnou krajinou a je zaujímavé koľko percent ľudí pracuje 15 rokov po vstupe do EÚ v noci. "Až 15 percent zamestnaných ľudí pravidelne v noci pracuje, pričom ten priemer v Európskej únii je oveľa nižší, aj tie ďalšie krajiny majú ledva osem percent ľudí pracujúcich v noci," dodala Sadovská.  

Výzva pre Slovensko

Slovensko má tak pred sebou veľkú výzvu. "Najlepšie je teraz sa sústrediť na vedu, výskum a inovácie," poznamenala Muchová. Všeobecne ekonómovia hodnotia vstup do únie pozitívne a reči o diktáte Bruselu berú ako bludy. Stačí sa pozrieť na okolité krajiny, ktoré sú mimo európskeho klubu.

"Dnes ľudia zo Srbska chodia na Slovensko pracovať a sú radi, že môžu a závidia nám, že sme v EÚ a dokonca v eurozóne," hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Tieto slová potvrdzujú aj čísla ministerstva práce o stúpajúcom počte pracovníkov z tretích krajín u nás.

Pravdou na druhej strane je, že ešte väčšie množstvo Slovákov pracuje v zahraničí. Ale na západe a nie na východ od nás. 

Slovensko zažíva niekoľko míľnikov tento rok, medzi nimi aj prijatie eura. Pozrite si reportáž: