Slovenskí europoslanci budú v európskom parlamente v piatich rôznych zoskupeniach

BRATISLAVA / V týchto dňoch prebieha v Európskom parlamente súboj budúcich europoslancov. Začínajú sa totiž rošády o tom, v ktorej frakcii a výbore budú pôsobiť. Hovoríme o jednom z najdôležitejších krokov, ktorý určí silu jednotlivých europoslancov. Najskôr sa teda musia zaradiť do jednej zo siedmich frakcií podľa výsledkov eurovolieb.

Najviac kresiel získali ľudovci. Tu sa napríklad stretnú strana SPOLU a KDH. U socialistov budú traja poslanci za SMER, progresívci už oznámili vstup do ALDE. Teda do aliancie liberálov a demokratov. Čo sa ale oproti pôvodnému plánu zmenilo je vstup nového europoslanca Petra Polláka k ľudovcom. Pôvodne mal patriť ku Európskym konzervatívcom a reformistom. Či v tejto frakcii zostanú aj dvaja poslanci zo Sasky - Lucia Nicholsonová a Eugen Jurzyca je otázne. Zvažujú totiž ešte alianciu liberálov.

Eugen Jurzyca z SaS hovorí: "To základné smerovanie bolo ECR, tak ako v minulom volebnom období, ale zvažujeme aj zloženie frakcií tak, aby sme sa tam cítili dobre a mohli obhajovať náš program."

Naši slovenskí europoslanci tak budú zastúpení v piatich hlavných frakciách. Po prvýkrát sa však stalo, že dve najväčšie, socialisti a ľudovci, nemajú v parlamente väčšinu. Až doteraz sa stačilo dohodnúť a legislatíva prešla. Teraz to už ale bude ťažšie. Karty budú viac miešať aj nové strany, ktoré doteraz v Európskom parlamente neboli.

Vladimír Bilčík z PS/Spolu dodáva: "Strana Spolu občianska demokracia smeruje takisto za plnohodnotného člena Európskej ľudovej strany, ten proces je pred finalizáciou, verím že už na jeseň budeme plnoprávni členovia nielen frakcie, ktorej súčasťou budú Michal Wiezik a ja sám, ale takisto aj strany."

Väčšie frakcie budú mať aj šéfov delegácií. Tak napríklad za socialistov to bude Monika Beňová a za ľudovcov staronový europoslanec Ivan Štefanec, ktorého sme zastihli na zasadnutí v Španielsku.

"Šéf delegácie je súčasťou širšieho vedenia celého klubu, máme väčšiu šancu ako slovenská delegácia dosiahnuť naše ciele," povedal Ivan Stefanec (EĽS).

V zložitej situácii ostáva Miriam Lexmann, ktorá bude takisto súčasťou najväčšej frakcie ľudovcov. Tá však stále čaká na rozhodnutie ústavného súdu, alebo na Brexit a až potom môže nastúpiť. 

"Je to frakcia, ktorá najlepšie zodpovedá mojim pocitom z toho, čo by bolo treba v EÚ robiť a ako najlepšie reagovať na súčasné výzvy," hovorí Miriam Lexmann.

Ako nezaradení zostávajú poslanci za stranu Kotleba - ľudová strana naše Slovensko. A keď sa teda všetci niekam zaradia, alebo ako v tomto prípade nezaradia, nasleduje pre našich europoslancov veľmi dôležitý druhý krok.

Dionýz Hochel z Informačnej kancelárie európskeho parlamentu dodáva: "Nielen frakcie určujú chod Európskeho parlamentu, ale taká tá kuchyňa je vo výboroch a delegáciách. To sú vlastne esenciá parlamentnej práce, kde vlastne prebiehajú prvé a druhé čítania a kde sa realizujú vzťahy s tretími krajinami."

Spomínaných výborov má Európsky parlament 20. Medzi najväčšie patrí napríklad výbor pre zahraničné veci, ktorý má najviac poslancov zo všetkých členských krajín až po taký menší výbor, ako je výbor pre rozpočet. Ten je ale mimoriadne dôležitý, lebo Európsky parlament má veľmi silnú rozpočtovú právomoc. Do jedného z ekonomických výborov sa napríklad hlási aj Robert Hajšel.

Robert Hajšel vraví: "Osobne by som uprednostňoval zaradenie do jedného hlavného a to ekonomického výboru a do jedného politického, zameraného buď na zahraničné vzťahy alebo zahraničné obchodné vzťahy. Pokiaľ ide o ekonomiku, preferujem výbor pre priemysel, energetiku a výskum."

"Moja preferencia veľmi silná je byť členom výboru pre občianske slobody a vnútorné veci, ktorý zahŕňa všetko cez schengen, európskeho prokurátora, ochranu právneho štátu a demokracie a ochranu menšín a ľudských práv," hovorí Michal Šimečka.

A keď sa takto všetci usporiadajú v jednotlivých výboroch, zaradiť sa musia ešte aj do jednotlivých delegácií. Tých má Európsky parlament 44. Sú to delegácie, ktoré napríklad pravidelne cestujú mimo Európsku úniu, napríklad na Balkán.

"Platí, že poslanec Európskeho parlamentu by mal byť minimálne v jednom výbore a minimálne v jednej delegácii. Ale sú samozrejme vo viacerých výboroch, vo viacerých delegáciách a sú aj náhradníci. Sú náhradníci v iných výboroch a delegáciách, kde vlastne hlasujú za toho neprítomného poslanca, ktorý nemôže v ten deň hlasovať v danom výbore, v danej delegácii," vysvetľuje Dionýz Hochel.

Pripomeňme si, ako sme si zvolili slovenských europoslancov:

​