Mladým ľuďom na Európe záleží. Dôkazom sú výsledky účasti na eurovoľbách
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V tohtoročných eurovoľbách mladí ľudia ukázali, že im Európa nie je jedno. Účasť na voľbách vzrástla najvýraznejšie vo vekovej kategórii 25- až 39-ročných voličov. Vyplýva to z povolebného prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnili v júni 2019.
Počet mladých ľudí do 25 rokov, ktorí v máji odovzdali svoj hlas, stúpol v porovnaní s rokom 2014 v celej Európskej únii o 14 percentuálnych bodov a na Slovensku o štyri percentuálne body. Účasť občanov vo vekovej kategórii 25 až 39 rokov vzrástla v porovnaní s ostatnými voľbami do Európskeho parlamentu v rámci EÚ o 12 a na Slovensku o desať percentuálnych bodov.
Čo motivovalo ľudí voliť?
Medzi hlavné témy, ktoré doviedli občanov k volebným urnám, patrí na úrovni celej EÚ hospodárstvo a rast (44 %). Naopak, hlavná priorita voličov na Slovensku bol spôsob fungovania EÚ v budúcnosti (38 %), sociálna ochrana (37 %) a ochrana spotrebiteľov a bezpečnosť potravín (36 %). "Svoju úlohu pri rozhodovaní občanov na účasti v európskych voľbách zohral aj najnovší vývoj v súvislosti so zámerom Spojeného kráľovstva opustiť Európsku úniu. V rámci celej EÚ ovplyvnil brexit do istej miery rozhodnutie ísť voliť u 22 percent respondentov, na Slovensku to deklarovalo 27 percent opýtaných," informovala tlačové atašé zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ivana Janíková.
Ako sa volilo v jednotlivých štátoch?
Účasť na eurovoľbách v celej Únii dosiahla 50,6 percenta, čo predstavuje najvyššiu účasť od roku 1994. V porovnaní s rokom 2014 vzrástla účasť v 19 členských štátoch, najmä v Poľsku, Rumunsku, Španielsku, Rakúsku, Maďarsku a Nemecku, ale aj na Slovensku a v Česku, ktoré boli pri posledných európskych voľbách v účasti na chvoste. Naopak, v ôsmich členských štátoch sa na voľbách zúčastnilo menej oprávnených voličov, pokles však nepredstavoval viac ako tri percentuálne body. Hlasovanie bolo povinné v piatich členských štátoch: v Belgicku, Bulharsku, Luxembursku, na Cypre a v Grécku. "Veľmi výrazný nárast účasti v májových európskych voľbách ukazuje, že ľudia, najmä však mladšia generácia, si vážia svoje demokratické práva a veria, že Európska únia je silnejšia, keď rieši svoje problémy jednotne," vyhlásil predseda EP David Sassoli. Viac ako dve tretiny (68 %) respondentov naprieč EÚ a 75 percent opýtaných na Slovensku si myslí, že ich krajina má z členstva v Únii prospech. Na úrovni celej EÚ ide o najvyššie percento od roku 1983.
Povolebný prieskum Európskeho parlamentu sa uskutočnil ako Eurobarometer 91.5 na vzorke 27 464 respondentov formou osobných rozhovorov, ktoré zrealizovala spoločnosť Kantar vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. Respondentmi boli osoby z radov širokej verejnosti vo veku nad 15 rokov, pričom s voľbami súvisiace otázky boli kladené osobám s aktívnym volebným právom, teda nad 16 rokov v Rakúsku a na Malte, nad 17 rokov v Grécku a nad 18 rokov v ostatných členských štátoch. Zber údajov prebiehal od 7. do 26. júna 2019.
V poradí štvrté voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku sa uskutočnili 25. mája 2019. Účasť vo voľbách dosiahla 22,74 percenta, čo znamená 1 007 398 voličov. Víťazom volieb sa stala koalícia Progresívne Slovensko/Spolu so ziskom 20,11 %, čo znamená štyri mandáty europoslancov. Na druhom mieste sa umiestnila strana Smer-SD (15,72 %, tri mandáty). Nasledujú ĽSNS (12,07 %, dva mandáty), KDH (9,69 %, dva mandáty), SaS (9,62 %, dva mandáty) a OĽaNO (5,25 %, jeden mandát). Iné strany, vrátane parlamentných SNS, Sme rodina a Mosta-Híd, budú bez zastúpenia v Európskom parlamente.
Slovensko má v europarlamente aj významné zastúpenie. Dôkazom je staro-nová pozícia Šefčoviča. Viac v reportáži TU: