Bruselský summit priniesol popleteného Matoviča, nedohodu o Brexite, či českú prosbu

BRUSEL / Popletený premiér Igor Matovič medzi eurolídrami, ale aj dohoda o znížení emisií do roku 2030 alebo brexitová večná "nedohoda". Tak vyzeral prvý večer bruselského summitu, ktorý pokračuje dnešným dňom. Lídri sa venovali prvý raz aj koronavírusu, ktorý trápi Európu stále viac.

Summit priniesol dohodu o znížení emisí do roku 2030. Na plnení sa budú podielať všetky členské štáty Európskej únie. Eurolídri samozrejme rokovali aj o Brexite. "Pre nás je dôležité, aby Írsko mohlo naďalej žiť v mieri a aby sme zabezpečili jednotný trh. Musíme si ale uvedomiť, že Británia už nie je členom Európskej únie," uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Summit ale nič nové nepriniesol. Lídri navrhli aby pobrexitové rokovania pokračovali aj na konci tohto týždňa, ktorý dohodol ako záverečný termín Boris Johnson. Viacerí však predpokladajú, že k žiadnej dohode nedôjde.  Na samite sa prvýkrát objavil aj koronavírus. Európskym lídrom v počte nakazených je Česko. "To, čo potrebujeme je viacej koordinácie, viacej zdravotného vybavenia, kapacít v nemocniciach a ako si v tomto zájomne pomôcť," uviedol český premiér Andrej Babiš. Ten taktiež poznamenal, že krajiny únie by mali oveľa viac spolupracovať a koordinovať opatrenia.

Kým Nemecko nás označilo červenou, Matovič vyzdvihoval spoluprácu

V Bruseli už menej lingvisticky zvládol svoj príhovor na takzvanom "doorstepe" Igor Matovič. Pred vystúpením vytvoril menší chaos s otázkou, či ide naživo alebo nie. "Môžem ísť ešte raz? Can I go one time? Next time?," pýta sa Matovič na videu. Po príchode z Bruselu sa podľa jeho slov tejto kauze nevenoval. "Keď niekto chce robiť si z toho vedu nech si robí, ale oveľa viac to svedčí o tom človeku," reagoval na kritiku Petra Pellegriniho, ktorý premiérové kroky označil za nedôstojné.

Súčasťou rokovaní bolo aj stretnutie premiéra Matoviča s nemeckou kancelárkou Merkelovou. Premiér označil Nemecko a Slovensko za blízkych európskych partnerov.  Paradoxom je, že v rovnaký deň vydalo ministerstvo zahraničných vecí Nemecka nariadenie zaradiť našu krajinu do zoznamu rizikových krajín. "Veľa sme hovorili o zvládaní pandémie, ktorá je pre všetkých lídrov top téma. Vývoj krivky je v každej krajine problémový. Včera podvečer sme sa všetci zhodli, že jediný spôsob, ako dostať situáciu ako tak pod kontrolu, je obmedzovanie mobility a stretávania sa ľudí ... presne cesta, ktorou sme sa aj na Slovensku vydali," informoval premiér na facebooku. Nelichotivým spôsobom reagoval aj na komentáre pod príspevkom. "Ďakujem za odkaz pod príspevkom o stretnutí s kancelárkou Merkel, ty “hrdina”,"  napísal Matovič. Vyburcoval ho príspevok, ktorý odkazoval premiérovi slová "Pôjdeš dole."

OľaNO chce byť v Tuskovej frakcií, potrebné je vyhlásiť uhlíkové clo

Premiér sa po príchode pochválil stretnutím s Donaldom Tuskom, predsedom najväčšej frakcie v europarlamente. Hnutie OľaNO požiadalo o svoj vstup do EPP.  Matovič bol pozvaný pred samotným summitom na rokovanie koordinačnej rady tejto frakcie. "Bol som tam v podstate ako hosť, myslím, že celkom milá skúsenosť," zhodnotil.

Igor Matovič následne  ocenil spôsoby hlavného vyjednávača berxitu za Európsku úniu Michella Barniera,  ktorý pred vyjednávaním o brexite zobral telefóny, čo premiér hneď na úvod vyzdvihol. Na druhú stranu jednou z nosných tém vyjednávaní bol rybolov. "Ja osobne považujem tému rybolovu za zámienku, na ktorú Veľká Británia kladie veľmi veľký dôkaz, ale skutočnosti si nemyslím, že je to veľmi veľká taktika," uviedol predseda vlády. Postoj EÚ nemá byť postavený na základe vyjednania dohody za každú cenu.

Premiér podotkol,  že v dôsledku klimatickej kríze je potrebné zaviesť uhlíkové clo. To by sa mohlo zobraziť práve na cenách. "Niečo by z tých neekologických krajín zdraželo, ale dovolilo by to dýchať ekologickým krajinám," zhodnotil Matovič. Predseda vlády sa stretol aj s francúzskym premiérom Emanuelom Macronom. Témou bol prístup k jadrovej energetike. 

Summit sa dotkol aj  utečeneckej krízy. Premiér Matovič na summite vravel o prípadnej readmisií azylantov z afrických krajín. "V prípade, že niekto príde do EÚ ako utečenec u ktorého sa ukáže, že nie sú dôvody na poskytnutie azylu. Tak v tom prípade aby boli africké krajiny voči ktorým je EÚ ústretová, aby zabezpečili prijatie späť do svojich krajín,"  dodal.