Europoslanci si adoptovávajú väzňov v Bielorusku

BRUSEL / Brusel chce pre situáciu v Bielorusku zautomatizovať sankčné mechanizmy podobne ako má Amerika. Pre cudzincov, ktorí podľa Únie porušujú ľudské práva, to znamená zákaz cestovania či zmrazenie majetku.

Americký proces sankčných mechanizmov využili aj pri majetku Mariana Kočnera a po novom by mal začať fungovať v celej Európskej únii. Europoslanci prirovnávajú situáciu v Bielorusku za obdobný boj za slobodu aký sme na Slovensku mali v roku 1989.

“Každý národ si zaslúži byť slobodnou a zvoliť si predstaviteľov podľa vlastnej vôle,” konštatoval europoslanec Ivan Štefanec. Europoslankyňa zo strany Sloboda a solidarita si myslí, že nemôžeme byť slobodnou Európou, pokým nie je každý štát slobodným:“Pokým napr. Bielorusko nie je možné vyhlásiť kvôli režimu Lukašenka za slobodnú a demokratickú krajinu, tak celá Európa si nemôže hovoriť, že je európska a slobodná.” 

Lukašenko má už dnes zakázaný vstup na pôdu členských krajín Európskej únie. Brusel ale chce oveľa pružnejšie mechanizmy pre podobné prípady a dohodnúť sa na globálnom sankčnom režime. “Sankčné režimy voči takým praktikám a takým diktátorským režimom akým je Bielorusko budú automatické,” objasnil europoslanec Vladimír Bilčík. Momentálne je Bielorusko v diktátorskom režime a viacerí opoziční politici sú vo väzení. “Treba si uvedomiť, že Bielorusko je jedna z najtvrdších diktatúr široko ďaleko,” priznáva europoslanec Michal Šimečka. Mnohí europoslanci sa však podľa ich slov práve Bielorusku snažia pomôcť aj tým, že si napríklad adoptúvajú tamojších politických väzňov. Jedným z nich je aj europoslanec Štefanec: “Ja som si adoptoval študenta Chleba Fitznera. Budem sa nielen zaujímať o jeho osud, ale urobím všetko preto, aby sa dostal na slobodu.” Európsky parlament okrem pripravovanej sankčnej legislatívy, symbolickým adopciám väzňov navyše ocenil aj bieloruskú opozíciu a osobne ju prevzala jej líderka. “Podpora demokracie a ľudských práv nie je zasahovanie, ale povinnosťou každej krajiny, ktorá rešpektuje samú seba,” povedala vo svojej ďakovnej reči za cenu Sviatlana Cichanovská. “Táto cena sa udeľuje každý rok a vždy je to najmä ľuďom, ktorí sa výrazne postavia vo svete za boj za ľudské práva a demokraciu,” vysvetlil europoslanec Michal Wiezik. "Nemožno Európu považovať za slobodnú, keď prakticky za našimi hranicami sú krajiny, ktoré sú totalitné,” doplnila slová Lucii Ďuriš Nicholsonovej europoslankyňa Miriam Lexmann.