Do Bruselu sa opäť dostala téma celoeurópskej minimálnej mzdy. Téma však rozdeľuje europoslancov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRUSEL / Do Bruselu sa opäť dostala téma celoeurópskej minimálnej mzdy. Európsky parlament totiž pripravuje smernicu, podľa ktorej sa bude minimálna mzda vypočítavať. A kým niektorí europoslanci volajú po spoločnom celoeurópskom základe, ktorý by aspoň čiastočne vyrovnával rozdiely v členských krajinách, druhá skupina presadzuje odpustenie daní pre tých, ktorí zarábajú najmenej.
V Európskej 27-čke má už teraz 21 členských krajín stanovenú minimálnu mzdu vo svojej legislatíve. Lenže vypočítava sa rôznymi spôsobmi.
"Ak by sme sa dohodli na nejakom rovnakom základe, tak by to bolo vhodné aj pre ten voľný pohyb pracovnej sily, ktorý máme v Európskej únii," myslí si poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
"Pre rast miezd je dôležitejšie, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie znižovaním daní a odvodov, znižovaním administratívy a nie dodatočnými regulačnými nariadeniami," uviedol europoslanec Ivan Štefanec.
Téma minimálnej mzdy rozdeľuje poslancov podobne ako na domácej pôde, aj na tej európskej. Účelom tejto smernice je podľa šéfky Európskeho výboru pre sociálne veci určiť najmä spôsob jej vypočítania.
"Pokiaľ niekto očakáva, napr. na Slovensku, že teraz nám z tejto smernice vzíde nejaké konkrétne číslo, ktoré by ľudia mali mať napr. na Slovensku ako minimálnu mzdu, tak sa mýli," povedala Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Podľa dlhodobejších odporúčaní medzinárodnej organizácie práce by mala minimálna mzda v členských krajinách dosahovať hranicu 60% priemernej mzdy.
"Je to naozaj a mal by to bať taký ten minimálny štandard, pod ktorý nemôže nikto podliezť a neznamená to, že si niektoré krajiny nemôžu stanoviť vyššiu minimálnu mzdu," zhodnotil europoslanec Martin Hojsík.
Ale v hre je aj namiesto minimálky aj odpočítateľná daňová položka pre nízko zarábajúcich, ktorá môže končiť aj tzv. negatívnou daňou.
"To znamená, že keď je niekto veľmi veľmi nízko zarábajúci, tak platí nižšie dane, resp. z nízkeho príjmu žiadne dane, dokonca môže dostať dotáciu," vysvetlil europoslanec Eugen Jurzyca.
Rozhodujúce slovo - ktorou cestou sa Únia vyberie, tak bude mať Rada, s ktorou začína Európsky parlament rokovať.