Petíciu europoslancov za dekriminalizáciu marihuany zatiaľ podporilo 15 000 ľudí

BRUSEL / Europoslanci Martin Hojsík a Michal Šimečka spustili petíciu za to, aby mladým ľuďom pre pár gramov marihuany nehrozili roky vo väzení. Podľa ich slov nastal čas konečne zrevidovať legislatívu. Túto petíciu zatiaľ podporilo 15 000 ľudí. 

Europoslanec Michal Šimečka si od petície sľubuje, že na Slovensku sa konečne ukončí stav, kedy sú kvôli pár jointom marihuany ľuďom ničené životy a doslova musia tráviť roky vo väzení. "Tresty na Slovensku sú jedny z najvyšších vôbec, sú porovnateľné s tými, aké človek dostane za vraždu alebo za iný závažný trestný čin a to je nespravodlivosť, ktorú je už skutočne načase odstrániť," hovorí Šimečka. Slovenský trestný zákonník aktuálne nerozlišuje medzi konzumentom drog a dílerom a dostávajú obdobné tresty.

Podobná petícia už na Slovensku existuje, vznikla po tom, čo za 7,5g marihuany odsúdili na 12,5 roka 27-ročného Roba. Podľa europoslanca aj z tohto prípadu vidno, že tlak na zmenu zo strany širokej spoločnosti, ale aj politických strán, je silný. "Ten Robov prípad je skutočne ľudská tragédia. Je to mladý človek, žiadny feťák alebo zločinec, jednoducho človek, ktorý má zničený život, lebo už je desiatky mesiacov vo väzení a zrejme tam bude ešte dalšie roky," vyjadruje sa k prípadu europoslanec.

Takých prípadov je bohužiaľ celkom veľa. Budúci týždeň začína pojednávanie s mužom, ktorému hrozí 20 rokov väzenia opäť iba za to, že pripravil pár mastičiek. Mal mladého syna, ktorému zrejme zoberú dom," dodáva. Podľa Šimečku by sme si mali zobrať príklad z krajín, kde sú tresty nižšie a počet užívateľov marihuany je tiež nižší. Krajiny od ktorých by sme sa mohli v tomto smere podľa europoslanca inšpirovať, sú napríklad Česko, Chorvátsko, či Estónsko. "V Európe sme skoro poslední, kto má takéto tvrdé tresty za užívanie marihuany na osobné účely," hovorí Šimečka.

Na toto však nie je politická vôľa. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa už vyjadrila, že dekriminalizácia marihuany nie je cesta. Dokonca mala problém aj s pojmom dekriminalizácia. "Samozrejme nebavíme sa o legalizácii, bavíme sa o dekriminalizácii. O tom, aby ľudia nechodili na roky do väzenia za to, čo je v podstate ekvivalent dvoch pohárov vína. Bavíme sa o tom, aby nedostávali také tresty, ako vrahovia alebo podvodníci," vysvetľuje Šimečka. Dodáva, že marihuanu by sme mohli používať napríklad na lekárske účely, čo je aj súčasťou petície.

Europoslanec Šimečka sa vyjadril aj k plánu obnovy

Slovensko má už definitívne schválený 6-miliardový plán obnovy, čo znamená, že peniaze zo záchranného balíka by sme mali začať čerpať v najbližších týždňoch. Konkrétne by nám mala prísť prvá tranža 800 miliónov eur. S eurofondmi sa na Slovensku dlhodobo spájajú aj podozrenia zo zneužívania a zložitá byrokracia. "Treba povedať, že ten fond obnovy je v niečom iný a nie je tak zložitý na byrokratické procedúry ako klasické eurofondy. My dostávame tie tranže za veľké reformy alebo investície. Človek nepotrebuje vydokladovať každú faktúru, ale tie reformy treba reálne urobiť," hovorí europoslanec s tým, že verí, že keďže plán bol schválený EK, začneme na jeseň chystať prvé veľké veci.

Problémy sa vyskytli pri štátoch, ako sú ako Maďarsko a Poľsko, ktorým stále plán obnovy nebol schválený a dokonca hrozí, že čerpanie môže byť pozastavené kvôli obavám z porušovania demokracie a právneho štátu. "Ja si myslím, že je to správne. To, že sa peniaze utopia v korupcii sa môže stať predovšetkým krajinám, ktoré nemajú silný právny štát, nezávislé súdnictvo, políciu. Ak ich teda chceme míňať, tak v súlade s nejakými spoločnými pravidlami," hovorí Šimečka.

Vyjadril sa aj k očkovaciemu tempu na Slovensku 

Oficiálne už sme v tretej vlne pandémie, svet čelí Delta variantu koronavírusu "Všetky vlády si uvedomujú, že očkovanie je jedinou cestou. Bohužiaľ na Slovensku to ide s očkovaním oveľa pomalšie ako vo zvyšku Európskej únie. Myslím, že v  tejto chvíli sme štvrtí najpomalší. Európskej únii ako celku sa však darí veľmi dobre, dokonca sme predbehli Spojené Štáty. 50% obyvateľov EÚ je už plne zaočkovaných, ale stále to nie je tých 70-80%, možno aj viac, ktoré by sme potrebovali, aby sme boli chránení na jeseň," hovorí Michal Šimečka.

Médiami zarezonovala správa o bieloruskej atlétke Kristíne Cimanovskej

Atlétka kritizovala vedenie bieloruského olympijského tímu, že bez jej vedomia rozhodlo o tom, že sa zúčastní aj na štafetovom behu 4x400 metrov. Minulú nedeľu podľa jej slov za ňou prišli jej tréneri a oznámili jej, aby sa zbalila, pretože letí späť domov do Bieloruska. Návratu do Bieloruska sa bránila, pretože sa bála, že by ju po príchode do vlasti poslali do pracovného tábora. Nakoniec Cimanovská dostala vízum v Poľsku kde by sa už od včerajšieho dňa mala nachádzať.

"Tento bizarný príbeh ukazuje na brutalitu a paranoju Lukašenkovho režimu v Bielorusku, keďže nie je politická predstaviteľka. Ona len namietala voči tomu, čo jej navrhovali tréneri a povedala, že sa necíti na ten konkrétny beh a už toto je v tom režime považované za politický protest. Ukazuje to, že Lukašenkova diktatúra je na úrovni stredoázijských republík a nemá v civilizovanom modernom svete čo robiť," vyjadruje sa k prípadu Šimečka.

Pozitívum je to, ako zareagovali niektoré štáty Európskej únie. "Nielen Poľsko, ale napríklad aj Česká republika a Nemecko jej ponúkli azyl. Je vidno, že Európania majú solidaritu s Bielorusmi. To je dobré a sympatické, ale stále to nestačí, lebo v Bielorusku sa nič nemení. Ten režim je stále brutálnejší a brutálnejší. Len včera našli obeseného bieloruského aktivistu, ktorý pomáhal exilovým občianskym aktivistom, v Kyjeve," hovorí europoslanec.

Šimečka si myslí, že by sme mali zvýšiť tlak na Lukašenkov režim ako Európska únia. Európsky Parlament na to tlačí od začiatku a po nedávnom únose lietadla sa sankcie rozšírili. Podľa neho by sa však mal rozšíriť aj zoznam ľudí, ktorí sú sankcionovaní.