Europoslanec Bilčík: Za problémy s migráciou môže Lukašenkov režim

BRATISLAVA / Brusel obvinil Bielorusko z obchodovania s ľuďmi, pretože vábi tisíce migrantov, ktorých posiela na hranice s Európskou úniou, aby ich nelegálne prekračovali. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinenia odmieta. Európska únia uvalila voči Bielorusku pre krízu na hraniciach spojenú s migrantmi sankcie.

Brusel už obvinil Bielorusko z obchodovania s ľuďmi a uvalil sankcie. Myslíte si, že pritvrdil dostatočne?

Myslím si, že treba byť naozaj veľmi tvrdý a dôsledný. My budeme mať budúci týždeň v Európskom parlamente v pláne veľkú diskusiu o situácii. Takisto príde medzi nás pani Cichanovská, ktorá je líderkou bieloruskej opozície v exile. My dnes nemáme žiaden priamy vzťah s Lukašenkom a jeho režimom, pretože sme neuznali volebné výsledky bieloruských prezidentských volieb. Situácia je veľmi zložitá, sankcie sú jedným z nástrojov, ktoré vieme použiť a ukazuje sa, že fungujú. Fungujú, lebo pred pár dňami sme sa dohodli na prísnejších sankciách. Pokiaľ ich naozaj zacielime na ekonomickú silu bieloruského režimu, tak reagujú, pretože lety ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy z Blízkeho a Stredného Východu sa zastavili. Dnes sa pracuje aj na Bielorusku, aby sa ľudia vrátili naspäť.

Úplne sa Lukašenko nevzdáva. Navrhol, aby Európska únia prijala 2 000 migrantov a keď ich príjme, tak sa o ostatných postará. Kladie si naďalej podmienky

To, čo sa deje v Bielorusku je ľudská tragédia, ktorú vytvoril Lukašenko. Je nemysliteľné, aby nás takto v Európe vydieral. Pokiaľ to pripustíme, tak takto bude hrať ďalej. On nemá žiadne zábrany. Na túto hru nesmieme pristúpiť.

Zároveň sa objavili nové možné mapy pre utečencov. Naznačujú, že severná cesta možno nebude vhodná a priechodná a bude potrebné využiť južnejšie cesty. To by znamenalo, že by sa to dotýkalo Slovenska.

Toto nie je migračná kríza. Toto nie je rok 2015, ani 2016. Toto je organizovaný útok na Európsku úniu, kedy Lukašenko, v spolupráci aj s Putinom, nalákal množstvo ľudí a pre tých ľudí je tragické to, čo sa tam deje. Nalákal ich do svojej vlastnej krajiny za veľké peniaze s prísľubom vidiny európskej budúcnosti. Ľudia sú používaní ako živé štíty. Je nemysliteľné, aby sme sa o niečom takomto vôbec bavili a pristúpili na túto hru. Čo sa týka ďalších ciest- musíme byť na Slovensku pripravení na to, že máme väčší konflikt s našimi východnými susedmi v rámci Európskej únie a to sa môže dotknúť aj Slovenska. Potrebujeme byť solidárni s Poľskom, ale potrebujeme sa pripraviť na to, že tá situácia sa môže zhoršiť všade vo východnom susedstve. Dnes máme už dlhodobú vojnu na Ukrajine. Tam na východe sa stále strieľa. Vylúčiť sa nedá nič.

O tom, že už boli prvé lety, ktoré premiestnili irackých občanov späť do Iraku, sme už hovorili. Neorganizoval ich Lukašenko, ale iracká diplomacia, ktorá sa postarala o svojich občanov. Tí, ktorí sa chceli vrátiť, im to bolo umožnené. Poslali pre nich lietadlo a bude to pokračovať. Je to určitý náznak úspechu. Znamená to, že ľudia, ktorí boli zhromaždení pri hraniciach s Poľskom pôjdu domov?

Keď Európska únia koná spoločne, tak to funguje. Lukašenko vie, čo si môže a nemôže dovoliť, takže toto je dobrý znak. Nemyslím i, že takýmto spôsobom by sme mohli zachrániť životy týchto ľudí. Je dôležité, aby sa dostali domov riadnymi cestami. Myslím si, že ten, kto by mal za to pykať je Lukašenkov režim.

Naznačili ste, že Bielorusko je nejakým spôsobom oddelené od Európskej únie a od západného sveta. Má veľkého spojenca v Rusku. Až také odsunuté od sveta teda možno nie je. V Európskej únii sa možno bude cítiť odsunuté Poľsko. Valia sa naň mnohé varovné signály z Európskej únie, ohľadne právneho štátu a mnohých ďalších vecí. Je možné, že Poľsko sa snaží ukázať Európskej únii, že si vie problém na hranici vyriešiť a nepotrebuje EÚ?

Myslím si, že treba rozlišovať medzi Poľskom, Poliakmi a poľskou vládou. My máme konflikt aktuálne s poľskou vládou v súvislosti s princípmi právneho štátu. A áno, zatiaľ Európska únia vlastne podporuje tento postoj. Neposunula peniaze na Plán obnovy smerom do Varšavy, pokiaľ sa tie problémy s tamojším súdnictvom a právnym štátom nevyriešia. Na druhej strane, situácia, ktorá sa dnes deje vo východnom susedstve na hranici Bieloruska a Poľska potrebuje iba európske riešenie. Ukazuje sa, že európske riešenie bolo jediným účinným. To, že sme zaviedli tie sankcie, to, že Európska únia sa do toho obula, tak to funguje. Mňa mrzí, že poľská vláda nechce spolupracovať s Frontexom, čo je inštitúcia, ktorá pomáha chrániť naše hranice. Jednoducho tento problém vyriešime jedine spoločne a treba ho jasne oddeliť od problému, ktorý máme dnes s poľskou vládou. Verím, že aj tie vyriešime tak, aby sme podporili princípy spravodlivosti a právneho štátu všade, aj v Poľsku.

Aj sociálne siete potrebujú pravidlá

Európsky parlament nedávno vypočúval Frances Haugen, bývalú zamestnankyňu Facebooku, ktorá sa stala tzv. whistleblowerkou. Verejnosť chcela oboznámiť s dokumentmi, ktoré získala vo FB a ktoré majú vážne dopady na spoločnosť. Frances Haugen vypovedala okrem Európskeho parlamentu aj v americkom senáte, aj vo Veľkej Británii. Majú jej výpovede šancu niečo zmeniť?

Myslím si, že určite majú, pretože vzbudila veľkú pozornosť. A to, čo nám povedala, sme aj tušili. V tej skutočnej realite im výlučne záleží len na zisku. Toto je skutočne veľký problém, pretože my potrebujeme, aby mali oveľa väčšiu spoločenskú zodpovednosť. Mala by existovať aj nejaká dôvera medzi sociálnymi sieťami a inštitúciami. Sociálne site síce nie sú médiami ale ten obsah zdieľajú. Snažíme sa o to, aby sociálne siete mali zodpovednosť za to, čo šíria. Pretože momentálne neexistujú žiadne pravidlá.

V USA už začali niektoré štáty oficiálne vyšetrovanie voči Facebooku. Chystá sa niečo podobné aj v EÚ?

Úplne rozumiem Američanom, pretože oni si zažili, čo všetko vedia urobiť sociálne siete. Videli sme, čo sa dialo aj po amerických voľbách, kedy tam bol útok na parlament. Zapríčinili to aj sociálne siete, kde sa spolu ľudia hecovali. Ja si myslím, že je najvyšší čas zakročiť. je tu množstvo dezinformácií, ktoré sa šíria aj počas pandémie. Chrániť ľudí a spoločnosť je veľmi dôležité a mali by sme zaviesť záväzné pravidlá pre online platformy, ktoré ich zaviažu mať nejaké zásady."

Vnímate Európsku úniu ako lídra v regulácii?

Vnímam ju ako lídra, pretože my sme vnímaní ako malá krajina a nemáme možnosť vstúpiť do konferencie s Facebookom. Európska únia je ale jednotný trh a preto má aj lepšie postavenie. Momentálne máme možnosť to urobiť a máme špeciálny výbor v EÚ, ktorý pripravuje výstup zo svojej práce. Chystáme aj zákon o legislatíve sociálnych služieb, ktorá môže byť revolučná."

V čom môže byť revolučná?

Môže nastaviť vyhradené pravidlá, ktoré môžu aj chrániť spotrebiteľa pred škodlivým obsahom v každej členskej krajine. Tie pravidlá by boli vynútiteľné, pretože by boli spoločné.

Čo by v tomto prípade hrozilo šíriteľovi dezinformácie?

Tu nejde o to, kto si čo dá na Facebook. Tu sa jedná o to, že existujú veľké kampane, ktoré podporujú aj sociálne siete, a tým zvyšujú ich dosahy. Tie pravidlá majú fungovať preventívne. Škoda sa udeje všade, ide ale o to, aby sa takýto obsah nešíril ďalej.

Za posledný týždeň vyšlo na povrch, že Ľuboš Blaha platí 25-tisíc eur Facebooku, aby podporovali jeho články, ktoré šíria rôzne názory a výroky. Myslíte si, že je toto korektný politický boj?

To, čo robí Blaha je extrémne nebezpečné a to, že mu v tom pomáha Facebook je nekorektné. O tom, kde sedí Blaha volia ľudia ale my sa potrebujeme pozrieť na to, čo robí Facebook vo vzťahu ku všetkým politikom. Mali by sme konať tak, aby sa takéto prípady obmedzili.

Ak Váš návrh prejde, tak niečomu takému by sa dalo zabrániť?

Je to jeden z jedných dôležitých krokov. Nie je to len o regulácii, je to aj o vzdelávaní. Pretože ľudia by mali mať digitálnu gramotnosť, aby sa vedeli brániť škodlivému obsahu. Malo by to byť aj o podpore kvalitnej žurnalistiky. Čaká nás dlhý a ťažký boj s dezinformáciami ,ale tie tu boli vždy a všade. Preto ich potrebujeme podchytiť, pretože tak ako má pravidlá bankový sektor, mali by sme vedieť regulovať aj sociálne siete.