Téma európskej armády opätovne dominovala v Európskom parlamente

SLOVENSKO/EÚ / Nemôžeme sa spoliehať výlučne na NATO a USA, ale musíme byť schopní nasadiť aj vlastné sily. Nová obranná stratégia do roku 2030 zahŕňa nielen vytvorenie bojovej jednotky rýchleho nasadenia, ale výdavky na obranu sa majú upraviť tak, aby bola Európska únia schopná sama podnikať vojenské intervencie.

Európska únia by podľa schváleného dokumentu mala na seba prevziať väčšiu zodpovednosť za obranu. "Európa sa musí starať viac o svoju bezpečnosť, a preto sme pripravili novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá musí byť základom celej bezpečnostnej únie,“ uviedol europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP).

"Mali by sme ju využívať práve v takýchto kritických momentoch, ktoré máme dnes v súčasnosti s Ukrajinou,“ vyjadril sa europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SD, SD). Doteraz Európsky parlament tému spoločnej európskej armády neustále odkladal. Potom, čo sa rozpútalo na Ukrajine, sa situácia výrazne zmenila. Na začiatok to bude jednotka rýchleho nasadenia o veľkosti 5 000 vojakov, ktorá položí základ ďalších a omnoho väčších. "Európska únia musí mať pohotovostnú jednotku, ktorá v prípade akéhokoľvek konfliktu v Európskej únii bude nasadená,“ reagoval europoslanec Peter Pollák (OĽaNO, EPP).

Pôjde o takzvaný strategický kompas. Europoslanci hovoria o prielome, pretože euroblok ešte nikdy neriešil svoju bezpečnosť v takej miere. V oficiálne prijatom dokumente sa priznáva, že samostatne je Európska únia nedostatočne vybavená na to, aby dokázala čeliť súčasným hrozbám. "Musíme postupne aj ponaučení touto krízou na Ukrajine, vojnou a agresiou Ruska na Ukrajine budovať vlastné vojenské kapacity,“ konštatoval europoslanec Robert Hajšel (SD). A harmonizovať sa majú aj zbrojné systémy, pretože v Európskej únii je ich príliš veľa a sú rôzne.