Europoslanci uvažujú o jednotnej minimálnej mzde. Na výpočte sa už dohodli

ŠTRASBURG / Na pôde Európskeho parlamentu sa v týchto dňoch diskutuje aj o tom, aká by mala byť minimálna mzda. Takú, akú majú v Luxembursku, vo výške 2 200 eur, by zrejme neodmietol nikto. Pre väčšinu Európanov je to priam sen, pretože až 70 percent ľudí v únii nedokáže vo svojej krajine vyžiť z minimálnej mzdy. Europoslanci preto uvažujú o tom, že by sa v krajinách Európskej únie zaviedla minimálna mzda v rovnakej výške. Oponenti ale tvrdia, že je to nereálne.

Komu by sa nepáčilo mať minimálnu mzdu ako napríklad Luxemburčania, ktorí nemôžu dostať menej ako 2 200 eur mesačne? Odpoveď asi hovoriť nemusíme. Europoslanci navyše tvrdia, že približne 7 z 10 pracovníkov s minimálnou mzdou v Európskej únii má problém z nej vyžiť. A kým jedny europoslanci chcú mať spoločnú európsku minimálnu mzdu, druhí tvrdia, že je to nereálne. Po novom ale bude platiť vo všetkých členských krajinách, no v odlišnej výške.

V Európskom parlamente sa opäť riešila téma minimálnej mzdy. Snažila sa nájsť dohoda, podľa ktorej by sa v jednotlivých krajinách vypočítavala „Každý človek, ktorý pracuje, by mal mať dostatok prostriedkov na to, aby si dokázal zabezpečiť svoje potreby,“ uviedol europoslanec Peter Pollák. „Vieme, aké sú obrovské rozdiely napríklad medzi platom, priemerným platom, a minimálnou mzdou v Luxemburgu a na Slovensku,“ dodal europoslanec Robert Hajšel. Hovoríme o takmer 10-násobnom rozdiele.

Poslanci sa nakoniec zhodli

Podľa dlhodobých odporúčaní medzinárodnej organizácie práce by mala minimálna mzda v členských krajinách dosahovať hranicu 60% priemernej mzdy. „Už desiatky rokov ide o boj tých, ktorí veria, že keby sme si dali na Slovensku minimálnu mzdu 3 000 eur, tak ľudia budú bohatší.“ povedal europoslanec Eugen Jurzyca. Na druhej strane sú zas tí, ktorí tvrdia že by ekonomika skolabovala. V tejto nejednote sa ale po dlhých rokoch podaril dohodnúť výpočet minimálnej mzdy. Novinkou je jej naviazanie na priemernú alebo mediánovú mzdu a jej automatická valorizácia. „Minimálna mzda nebude len nejakým prostriedkom na elementárne prežitie, ale zabezpečí rodinám, aby mohli normálne a kvalitne fungovať,“ vyjadrila sa europoslankyňa Monika Beňová.

Štáty si budú môcť vybrať, či bude vo výške 50 percentnej priemernej mzdy, alebo 60 percentnej v prípade mediánovej. Treťou možnosťou bude jej valorizácia podľa vývoja cien vybraných tovarov. „Nemôžeme porušiť základné ekonomické poučky a jednou z nich je, aby produktivita práce rástla rýchlejšie ako je rast miezd,“ dodal europoslanec Ivan Štefanec.