Európska centrálna banka zrejme zvýši úrokové sadzby, aby spomalila zvyšujúcu sa infláciu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Najvyššia inflácia za uplynulých 20 rokov núti ekonómov konať. Najúčinnejšou zbraňou na jej zníženie je siahnuť po úrokových sadzbách. Európska centrálna banka by ich preto mala zvýšiť, a to hneď niekoľkokrát. Ich súčasná úroveň totiž nezodpovedá aktuálnej situácii a môže podkopať ekonomické základy v Európe.
Európska centrálna banka tento rok dvihla úrokové sadzby už dvakrát, no sú stále relatívne nízke. Zmeniť sa to má na rokovaní Rady guvernérov, ktoré je plánované na budúci týždeň.
“Aktuálna sadzba Európskej centrálnej banky sa nachádza na úrovni 1,25 percenta a predpokladáme, že na najbližšom zasadnutí pôjde ešte hore o 50-75 bodu a mohla by teda dosiahnuť úroveň až dvoch percent," povedala Jana Glasová, analytička 365. bank.
Tým sa však rast úrokových sadzieb zrejme ešte nekončí a to aj napriek blížiacej sa recesii. Aby inflácia začala klesať, musí ekonomika šliapnuť na brzdu. "Musíme sa vyhnúť krokom, ktoré zvýšia riziko inflačných tlakov. Naša skúsenosť totiž hovorí, že ísť po tejto ceste by znamenalo, že naše národy budú chudobnejšie dlhší čas,” uviedol prezident euroskupiny a írsky minister financií.
Šéf nemeckej Bundes banky preto navrhuje ďalšie zvyšovanie a to aj napriek tomu, že Nemecko bude v hlbokej recesii. “Ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb je nevyhnutné, aby sme v strednodobom horizonte dostali infláciu na úroveň dvoch percent,” vyjadri sa prezident Nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel.
Vyššie úroky síce pri súčasnej inflácii sporiteľom nevytrhnú tŕň z päty, no žiadateľom o úver sťažia podmienky a to nielen o úvery na bývanie.
Zvyšovanie úrokov na vkladoch a úveroch by malo zdražovanie postupne utlmiť, no prináša aj vedľajšie efekty. “Následne to vedie k pribrzďovaniu spotreby, pribrzďovaniu investičnej aktivity a tiež k spomaľovaniu ekonomického rastu," povedala Jana Glasová.
Nasledovať by preto mali aj ďalšie kroky, čo v rozhovore pre Reuters potvrdil aj náš guvernér. “Kvantitatívne uťahovanie je nevyhnutné pre návrat do normálu, no nezačne sa tento rok,” vyhlásil guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.
Inými slovami, tlačiareň na peniaze sa bude musieť na čas vypnúť a vychladnúť. Aj to si však vyžiada svoju daň. “Sprísňovanie menovej politiky má za následok spomalenie ekonomického rastu, s ktorým musíme v budúcom roku počítať," uzavrela Jana Glasová.