Áno, dohodlo sa na povinnej solidarite, povedala europoslankyňa M. Lexmann

BRATISLAVA / Pre jednotlivca alebo celok – súdržnosť, pospolitosť a vzájomná podpora. Znie to ako niečo dobrovoľné, no včera sa na stretnutí ministrov vnútra členských krajín Európskej únii rozhodlo o solidarite – povinnej. Týmto sme začali náš rozhovor s poslankyňou Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.

Ide o prelomovú dohodu o migrácii a spomínaná povinná solidarita nahradí princíp kvót krajiny, ktoré nebudú chcieť v krízovej situácii prijať migrantov, budú musieť ostatným štátom prispieť finančne. Čo to znamená v praxi pre nás? 

Áno, dohodlo sa na povinnej solidarite. Ono to znie tak trošku ako oxymoron v takomto spojení, ale znamená to, že krajiny, ktoré nebudú chcieť prijať systém povinnej relokácie, čiže prijať migrantov, ktorí by sa nejakým spôsobom prerozdeľovali, budú za migrantov platiť.

Pozícia Slovenskej republiky bola za to, aby sa znížila tá suma, ktorá bola navrhnutá, ale nepodarilo sa to znížiť. Nie je ešte úplne jasné, na čom sa dohodli. Suma 20 000 eur sa zdala príliš vysoká. Ide o systém, ktorý by mal nahradiť relokáciu.

Slovensko navrhlo konkrétnu sumu?

Myslím si, že nenavrhovalo, skôr navrhlo, aby sa rokovalo o nižšej sume. Slovensko navrhovalo aj to, čo považujem za veľmi dôležité, aby solidárne spolupráce a kalkulácie zahŕňali aj odídenci z Ukrajiny, ktorí sú vo východnej časti Európskej únie. Toto sa tiež nepodarilo vyrokovať, čo mňa veľmi mrzí, myslím si, že táto pozícia bola veľmi dobrá.

Myslím si, že pozícia medzi migrantom, azylantom alebo človekom žiadajúcim o dočasné útočisko z Ukrajiny je právny rozdiel, ale reálne tam rozdiel nie je. Nerozumiem tomu, že prečo tí ľudia, čo hľadajú útočisko v našich krajinách, sa nezapočítavajú do solidarity. Je to niečo, s čím budeme musieť pracovať v Európskom parlamente, budem sa snažiť tlačiť na to, aby sme sa naozaj venovali tomu, keď už hovoríme o solidarite, tak tá solidarita musí zohľadňovať situáciu všetkých krajín, ktorá sa týka migrácie a, samozrejme, odídenci z Ukrajiny by mali byť započítaní. 

Áno, pretože potom naša pomoc je ako keby v tieni. 

Áno, pretože treba povedať, že na túto pomoc sme dostali európske finančné prostriedky. Na tieto náklady je pokrytá. Samozrejme, tam to súvisí s tým, či sme schopní alebo nie čerpať tieto prostriedky, ale napriek tomu, myslím si, že týmto spôsobom by to malo byť zohľadnené.

Mne prekážalo aj to, že sa nehovorilo o dvoch dôležitých veciach, ktoré s týmto súvisia. Jedna je efektívna pomoc krajinám, z ktorých ľudia odchádzajú. Vieme, že toto je oveľa efektívnejšie, lacnejšie, lepšie pre tých ľudí, lebo oni, samozrejme, nechcú utekať do zahraničia, to znamená vytvoriť im podmienky, na mieste, kde sa narodili, predchádzať tým krízam, robiť rozvojovú pomoc efektívne a cielene a predikovať krízy, to je veľmi dôležité. Myslím si, že tu má dlh aj Slovenská republika, aj Európska únia ako taká.

Druhá vec, o ktorej sa hovorilo, je ochrana hraníc, ochrana vonkajších hraníc musí byť tiež súčasťou, aby sme zabraňovali nelegálnej migrácii, aby sme zabránili tomu, aby ľudia vôbec vycestovali z tých svojich krajín, lebo tá ochrana hraníc je dostatočná a keď nemajú právo alebo nárok na azyl, tak nevycestujú, čo je, samozrejme, pre nich bezpečnejšie. 

Ešte to definitívne nie je, ešte sa to bude schvaľovať, ale v Európskom parlamente sa bude hlasovať budúci týždeň o historicky prvej legislatívnej úprave pre technológiu umelej inteligencie, čo je cieľom tohto nariadenia?

Cieľom tohto nariadenia je, aby umelá inteligencia bola bezpečná, dôveryhodná, etická, aby bola dobrým sluhom a nie zlým pánom, to je veľmi dôležité, aby slúžila pre dobro človeka. Aby mala etické rozmery a jasné parametre, aby nemala bezpečné hrozby a práve preto je dôležité, aby sme mali legislatívu o nej.

Ďalšie informácie si môžete pozrieť vo videu:

​