Europoslanec Michal Wiezik: Prírodu už nestačí chrániť, treba ju obnovovať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V Európskom parlamente momentálne prebieha doslova boj o lepšiu ochranu a obnovu prírody. O čo presne v tomto boji ide sa rozprávali moderátori TV JOJ v Ranných novinách s europoslancom Michalom Wiezikom (PS, RE).
O čo teda v tomto boji ide?
Ten boj je pomerne zásadný. Vieme, že posledné štyri roky Európska únia zásadne bojuje, mení svoju legislatívu kvôli tomu, aby dosiahla uhlíkovú neutralitu, aby sme zachránili klímu. Popritom máme ale aj ďalšiu krízu, a tou je strata biodiverzity, strata bohatstva života. Strácame druhy, strácame ekosystémy, strácame celé spoločenstvá a je to rovnako ohrozujúca kríza ako tá klimatická, aj keď sa o nej možno až tak nehovorí. Legislatíva na ochranu klímy je naozaj rozsiahla. Pamätáme si zákaz spaľovákov, znižovanie emisií a podobné veci, ale EÚ doposiaľ nepredstavila žiadnu zásadnejšiu legislatívu, ktorá by ochraňovala tú biodiverzitu.
Máme síce sieť chránených území, ale ukazuje sa, že to nestačí. Vzniká totiž stav, kedy tie chránené územia sú doslova akoby ostrovy chránenej prírody v krajine, ktorá je nepriateľská pre život. Je vystriekaná pesticídmi, vysušená alebo popretkávaná bariérami. Na to, aby sme vytvorili biodiverzitu, ktorú strácame, potrebujeme čosi robiť aj s touto širokou krajinou. Na to mala slúžiť legislatíva o obnove ekosystémov, ktorú sme momentálne pripomienkovali v Európskom parlamente a prebehlo veľmi neštandardné hlasovanie, kde stále nie je isté, či parlament vôbec túto legislatívu bude ochotný schváliť alebo ju vráti komisii na prerokovanie.
Čiže my už sa tu nebavíme len o tom, že prírodu treba chrániť, ale že už ju musíme začať aj obnovovať?
Áno, hovoríme naozaj o obnove ekosystémov. O obnove tých ekosystémov, kde sme zašli príliš ďaleko pri ich využívaní, a oni vlastne stratili schopnosť fungovať.
Môžeme byť konkrétni?
Rieky sú výborným príkladom. Máme hustú riečnu sieť a, samozrejme, v tých riekach žijú ryby. Napríklad od roku 1970 populácia našich voľne žijúcich sladkovodných rýb klesla o 95 percent. To znamená, že v 70. rokoch zo 100 rýb, ktoré v tom čase žili, v súčasnosti žije už len 5. Takýto obrovský je pokles tých populácií, čiže môžeme hovoriť o skolabovaných riekach a rybích populáciách. Hlavným dôvodom sú bariéry v riekach.
V rozhovore sa dozviete aj to, čo sa zmenilo, že je potrebná väčšia ochrana, a prečo doterajšie ciele nestačia. Na jeseň má Európska komisia predstaviť balík legislatívy zameraný na ochranu zvierat. Aj o ňom v štúdiu Ranných novín porozprával europoslanec Michal Wiezik.
Viac sa dozviete vo videu vyššie.