Europoslanec Peter Pollák: V čom sú Európske školy lepšie než naše?

BRATISLAVA / Peter Pollák o aktuálnych témach, ktoré rezonujú európskym parlamentom. O tom, v čom sú Európske školy lepšie, ale napríklad aj o tom, v čom slovenské školstvo zaostáva, sa rozprávali moderátori TV JOJ v Ranných novinách s europoslancom Petrom Pollákom.

​Začal sa školský rok a práve pán Pollák pracuje v Európskom parlamente ako expert na vzdelávanie. V čom je vzdelávanie iné u nás ako v zahraničí? 

Náš systém vzdelávania je neporovnateľný s tým, ktorý sa nachádza na Západe, resp. v tej vyspelejšej časti. Nepochybne sú európske školy výkvetom vzdelávania v Európe a sú to prestížne školy. Mal som možnosť písať správu o tom, v akom stave sa nachádzajú Európske školy, pretože aj tam sú problémy, ale som rád, že aj tá správa pomôže posunúť Európske školy ďalej. Systém bol predsa len budovaný v 50. rokoch a naozaj je postavený na aktivite žiaka, kým u nás príde učiteľ pred tabuľu, povie učivo a nabudúce študenta vyskúša z toho učiva, ktoré povedal. Učiteľ v Európskych školách teda povie nejaké učivo, ale ten žiak musí doma pracovať s informáciami, ktoré si musí dohľadávať, a to najmä na internete. Následne musí priniesť projekt, ktorý je jedinečný, vytvorený priamo študentom a na hodine ten projekt musí odprezentovať. Žiak vďaka tomu s učivom pracuje a osvojí si ho. Je to výrazný rozdiel vo vzdelávaní než u nás na Slovenku. Deti z týchto Európskych škôl chodia napríklad po strednej škole na vysoké školy vo svete bez prijímačok. 

Našťastie sú už aj u nás školy, ktoré vyučujú takýmto štýlom, no sú to prevažne súkromné školy alebo školy so špeciálnym programom. Sú medzi slovenskými a Európskymi školami ďalšie zásadné rozdiely, ktoré by stáli za spomenutie? 

Určite aj jazykové rozdiely. Žiak sa u nich už v priebehu materskej školy učí jazyky a nie jeden, ale dva či tri. Aj moja dcéra chodí do Európskej školy a vidím to na nej. To, že to dieťa pracuje s niekoľkými jazykmi súčasne, je dôkazom toho, že tie školy majú vybudovaný prepracovaný systém vzdelávania a postavený na samostatnosti a zodpovednosti. Žiaci mávajú každú hodinu v inej triede, sú s iným spolužiakom a sám si napríklad vyberá predmety na škole. To už je postavené na tom, že ten žiak musí prísť tam, kde má. Je to výchova školáka k samostatnosti a zodpovednosti. 

Máte pocit, že žiaci z Európskych škôl sa vedia lepšie uplatniť na trhu práce oproti našim žiakom? 

Samozrejme. Ich žiaci môžu ísť na akúkoľvek vysokú školu bez prijímacích skúšok. Uplatnenie je omnoho lepšie než u nás. Školstvo na Slovensku potrebuje hlbokú reformu, no nepodarilo sa to ani jednej vláde. Robíme pre to málo, náš systém vychádza zo starého, komunistického systému. U nás staviame školy aj pre deti s mentálnym postihnutím, aj pre nevidiace deti či pre nepočujúce. Naopak, Európske školy sa týchto študentov snažia integrovať do tried, zatiahnuť ich do väčšinového vzdelávania, kde im pripravia podmienky na to, aby boli uplatniteľní aj v tomto systéme. 

Aktuálne pracujete aj na rezolúcii o vzdelávaní rómskych žiakov, tejto téme sa venujete dlhodobo.

Slovensko je tesne pred žalobou. Hrozia nám sankcie za to, že náš systém vzdelávania nedokáže pracovať s rómskymi deťmi. Treba na to pozerať ako na nevyužitý potenciál našej krajiny. Máme tu pomerne mladú rómsku komunitu – potenciál, ktorý môžeme využiť na to, aby zabezpečil dôchodky pre mnohých ľudí. Miesto toho ich segregujeme, diskriminujeme, a to nehovorím ja, ale hovoria to súdy, experti z Európy. Pripravujem rezolúciu platnú nielen pre EÚ, ale aj pre Slovensko, aby sme využili európske deti, aby raz mohli pracovať a nepoberať sociálne dávky.

Pokračovanie rozhovoru si môžete pozrieť tu: