V europarlamente schválili migračný pakt. Slovensko ho odmieta

BRUSEL / Európsky parlament schválil veľkú reformu o migrácii a poskytovaní azylu. Pracovalo sa na nej takmer 10 rokov, má urýchliť azylový proces, ale aj návrat do domovských krajín tých, ktorí v Európskej únii nemajú čo robiť. Odmietnutie prijatia migrantov bude členskú krajinu stáť 20 tisíc eur na osobu. Nový migračný pakt vyvolal aj vlnu nevôle, ostro sa ohradzuje aj Slovensko.

Migračná a azylová politika sa tu v Bruseli dostáva do finále. No a v tomto prípade to bolo veľmi tesné.

Hlasovanie dokonca prerušili demonštranti, ktorí hádzali do pléna papierové lietadlá. Riešiť ich musela predsedníčka europarlamentu. “Sme uprostred hlasovania, parlament a jeho členovia potrebujú byť schopní hlasovať,” reagovala predsedníčka europarlamentu Roberta Metsola. Iba traja slovenskí europoslanci v prípade povinnej solidarity hlasovali za. Väčšina bola proti a traja sa zdržali. “Slovensku sa nepáči nakoniec to finálne znenie týchto vecí, ani v Rade sme ich nepodporili, čiže buď sme sa zdržali alebo sme proti týmto návrhom, pretože stále obsahujú doložky, ktoré hovoria o nútenom finančnom vyrovnaní, ak migrantov neprijmeme,” vysvetlila europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD). “Krajiny hraničiace s vonkajším schengenským priestorom sa na to pozerajú inak ako tie, ktoré sú bezpečne vo vnútri,” konštatoval europoslanec Michal Wiezik (PS,RE). Schválený pakt tiež vyžaduje, aby členské krajiny prijali tisícky migrantov z takzvaných frontových krajín ako sú Taliansko, Grécko a Španielsko. Azylový proces sa bude musieť ukončiť do 12 týždňov. "Najdôležitejšie je, aby v rozhodovaní o tom kto zostane v únii a kto nie, zostalo na úrovni členských štátov,” povedal europoslanec Ivan Štefanec (KDH,EP). “Štáty ako Slovensko aj so svojím terajším postojom nikdy nebudú chcieť súhlasiť s tým, aby sme zaviedli mandátorne, čiže povinné migračné kvóty,” vyjadril sa europoslanec Robert Hajšel (SD). Balík musí už iba formálne schváliť Rada. Nové pravidlá začnú platiť do dvoch rokov. "Každá krajina európskej únie má suverénne právo rozhodnúť o tom, koho prijme na svoje územie alebo nie, nemôže nám to z tohto pohľadu diktovať Európska únia," reagoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár.