Europoslanec Martin Hojsík: S extrémistami sa zásadne nebavíme

BRATISLAVA/BRUSEL / Európsky parlament má za sebou ustanovujúcu schôdzu. Pred pár dňami zasadol v novom zložení. Do čela Európskeho parlamentu opäť zasadla Roberta Metsola a komisiu bude ďalších 5 rokov viesť opäť Ursula von de Leyen. Ranným hosťom bol slovenský europoslanec, ktorého kolegovia opäť zvolili za podpredsedu parlamentu, Martin Hojsík.

+10 fotiek

Polsko a europsky parlament

Ako prebiehali rokovania po voľbách do Európskeho parlamentu?

Prvé, čo sa deje je, že sa nanovo vytvoria poslanecké kluby. V Európskom parlamente sa to volá politické frakcie. Sú to zoskupenia európskych strán, ktoré sú blízke podstate členských strán. My sme členmi liberálov, čiže liberáli automaticky vytvoria skupinu. Napríklad KDH je dlhodobo v Európskej Ľudovej strane, kresťanských demokratov a potom tie demokratické strany v strede, či už sú to ľudovci, socialisti alebo liberáli, začali vyjednávania o tom, ako si predstavujeme podporu novej Európskej komisie, čo budeme od nich vlastne chcieť. Poviem rovno, s extrémistami na boku sa tam zásadne nebavíme.

Extrémisti alebo pravičiari sa nejakým spôsobom zoskupili do novej frakcie. Mali oni nejaké slovo a dohadovali sa aj oni s niekým na tom, ako bude to zloženie Európskej únie vyzerať v najbližších rokoch?

Tam došlo k preskupovaniu a Viktorovi Orbánovi sa podarilo vytiahnuť väčšinu strán z bývalej frakcie Identita a demokracia na svoju stranu a pridal sa k nim aj Andrej Babiš. No a potom tí ešte extrémnejší od nich, ktorí boli okolo nemeckého AFD, kde jeden kandidát povedal, že nie každý SSsák bol zlý a to bolo veľa aj pre ostatných pravicových extrémistov, tak tí si vytvorili takú malú extrémistickú stranu. Čo sa týka rokovaní, s nimi sa naozaj nerokuje a tým pádom v Európskom parlamente, ako v mnohých ďalších parlamentoch v Európe funguje niečo, čomu sa hovorí "cordon sanitaire", že s extrémnou pravicou sa nebavíte. Je to niečo, čo vzniklo po druhej svetovej vojne práve ako reakcia na hrôzy fašizmu.

Ako rokovania prebiehali a akým spôsobom sa navrhujú podpredsedovia?

Je to proces, ktorý pozostáva z dvoch častí. Jedna vec je, že vás navrhujú práve politické frakcie a v tomto prípade ja som bol navrhnutý našou frakciou Obnovme Európu aj na základe nášho volebného výsledku, aj na základe toho, že boli so mnou skúsenosti, že som to robil do volieb. To, čo je podstatné, že je to tajná voľba. Keď som si obiehal ostatné demokratické frakcie a poslancov a poslankyne, s ktorými sa poznám, žiadal som ich o podporu, stále ste v napätí, lebo v tajnej voľbe môže sľúbiť kto chce, čo chce, nemáte žiadnu záruku. Neviete, ako bude kto hlasovať. O to viac ma podporila veľmi silná dôvera od kolegov a kolegýň, ktorú som dostal najviac z našej frakcie a tým pádom som bol zvolený už v prvom kole za jedného z podpredsedov.

Ako sa pracuje s Robertou Metsolou alebo Ursulou von der Leyen? 

Keď to porovnám, Ursula von der Leyen je predsedníčka vlády, Roberta Metsola je predsedníčka parlamentu. Čiže ako parlament riešime viac medzi sebou, čiže omnoho bližšie spolupracujem s Robertou Metsolou, aj pretože sedím vo vedení parlamentu a musím povedať, že je to veľmi profesionálna politička. Človek, ktorý pozná detaily toho, čo sa deje na Slovensku, veľmi pozorne sleduje to, čo sa deje v jednotlivých európskych krajinách. Je veľmi otvorená a ústretová k ostatným kolegom. Aj ďalší kolegovia a kolegyne z našej delegácie sa s ňou stretli. Nie je tu niekto, kto si o nej myslí, že ja som teraz veľká predsedníčka a budem tam hore sedieť a budem sa len tak na vás zvrchu pozerať. Naozaj sa snaží o to, aby ten parlament sa posunul dopredu a aby fungoval efektívnejšie, aby sme dokázali naozaj zastupovať ľudí naprieč celou Európou.

Kritici hovoria o Ursule von der Leyen, že sa tak trochu Európskemu parlamentu vyhýba a chodí tam len keď musí.

Súhlasím. Je to niečo, čo sme jej vyčítali a je to niečo, čo som hovoril, že my chceme vidieť omnoho väčší dialóg, omnoho väčšiu prítomnosť, a aby tá Európska komisia aj ona osobne boli omnoho zodpovednejší, a nie že my ich musíme tlačiť a žalovať, lebo aj to sa stáva. Napríklad Európsky parlament kvôli vyplateniu 10 miliárd Maďarsku bez toho, aby splnilo to, čo malo podľa nás, kvôli tomu žaluje Európsku komisiu, ako inštitúciu žalujeme. Je to niečo, kde naša úloha je kontrolovať nielen prijímať zákony, ale aj kontrolovať to, ako funguje Európska komisia. A toto chceme robiť silnejšie a jasnejšie.

Aké priority novej komisie podporujete?

Ja som rád, že sa nám podarilo zopár vecí presadiť. Nemyslím, že to bol len kvôli nám, ale som rád, že veci, ktoré sme chceli, sa objavili v pláne, ktorý nám predstavila. Potrebujeme zabezpečiť odolnosť Európy. To je, čo sa týka obrannej, čo sa týka zmien klímy, čo sa týka online útokov, je naozaj potrebné byť odolný vo svete, kde je na nás obrovský tlak zo všetkých strán. Druhá vec je prosperita. Riešenie zmeny klímy je nielen kvôli klíme, ale to nám musí pomôcť ekonomicky, to musí pomôcť ľuďom mať nižšie ceny za energie. Je veľmi dôležité, aby sa ľudia nemuseli báť, že si nebudú môcť dovoliť energie a naozaj boli pre nich lacné. V neposlednom rade to môžu byť také aktuálne nové problémy, ako je napríklad bývanie. Vidíme problém s bývaním pre mladých ľudí naprieč celou Európou. A budeme hľadať spôsoby, ako pomôcť aj ľuďom na Slovensku mať dostupné bývanie.

Pokračovanie rozhovoru s europoslancom Martinom Hojsíkom si môžete pozrieť tu: 

​