Europoslankyňa Lexmann: Čína je hrozbou pre globálnu bezpečnosť

TAIWAN / Taiwanský prezident Laj Čching-te uviedol, že hrozba zo strany Číny pre ktorúkoľvek krajinu, je hrozbou pre celý svet. Na zasadnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu IPAC, ktoré sa koná na Taiwane, zdôraznil, že svetové demokracie sa musia zjednotiť proti autoritárske expanzii. Čína zintenzívnila vojenský a politický tlak na Taiwan, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia a udržiava takmer každodennú vojenskú prítomnosťM rozmiestnením vojnových lodí, stíhačiek a bezpilotných lietadiel v okolí ostrova.

V štúdiu JOJ 24 sme sa spojili s europoslankyňou Miriam Lexmann, ktorá je momentálne na Taiwane na spomínanom zasadnutí.

Ja teraz zacitujem konkrétne vás: "Nie financovaniu projektov, totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti." To sú teda vaše slová. Spomína sa Medziparlamentná aliancia pre Čínu IPAC, patríte medzi jej zakladajúcich členov. Aká je úloha tejto organizácie?

Táto organizácia vznikla v roku 2020, keď sme si po Covide uvedomili, že naša ekonomická závislosť od Číny vytvára určitú hrozbu, ktorá sa v podstate odvtedy znásobuje, a preto sme sa rozhodli založiť túto Medziparlamentnej alianciu pre Čínu, ktorá zjednocuje zákonodarcov, čiže členov parlamentu zo štyridsiatich krajín sveta, z demokratickej časti, teda sveta a už máme okolo 250 členov.

Hlavnou úlohou by som povedala toho parlamentného takého, tej platformy je komunikovať jednak, že ako riešiť túto našu ekonomickú závislosť, ako sa vymaniť z tejto závislosti, ktorá je teda bezpečnostnou hrozbou, ako riešiť aj kybernetickú bezpečnosť a ďalšie bezpečnostné otázky, ktoré súvisia s Čínou, ktorá sa samozrejme svojimi krokmi postupne dostáva aj viac do médií aj o tom sme hovorili.

Teraz dosť intenzívne na Taiwane tie kroky, ekonomické, Číny v podstate podkopávajú našu ekonomickú bezpečnosť, tým pádom konkurencieschopnosť našich firiem. A na druhej strane vytvára Čína tlak na aj našu demokratickú bezpečnosť alebo demokraciu ako takú.
Špionážou, vykrádaním duševného vlastníctva, kybernetickou špionážou a samozrejme podporuje vojnu, na hlavne slovenských hraniciach. Keď hovoríme o vojne na Ukrajine, kde by sme mohli jasne povedať, že ťažko si predstaviť, že Rusko by sa pustilo do takéhoto veľkého vojenského ťaženia, keby nemalo za sebou podporu Číny.

Aké hrozby predstavuje Čína a jej komunistická strana pre zvyšok sveta?

Tak Čína, v podstate by som povedala, že tým, že je to komunistická krajina, ktorá vytvára určitý nátlak na krajiny, s ktorými obchoduje. A práve to, že tam neexistuje obchod ako taký v zmysle slobodného, slobodných obchodných praktík alebo slobodných obchodných pohnútok ľudí, ale obchod je zneužívaný a využívaný čínskou komunistickou stranou na to, aby podkopáva to našu obchodnú bezpečnosť, aby vykrádali duševné vlastníctvo našich firiem a tým spôsobom ťažili z toho obchodu.

Čiže každé obchodné dohovory medzi Európou napríklad alebo demokratickým svetom a Čínou. Žiaľ, z dlhodobého hľadiska sa ukazujú, ako absolútne nevýhodné a ešte dokonca aj prinášajúce určité hrozby. Čo sa týka ekonomickej bezpečnosti, kde vidíme, že firmy sú Čínskou komunistickou stranou v podstate využívané na to, aby viedli nejaký nezákonný alebo nelegislatívny, preto mnohokrát v rozpore s medzinárodným právom súboj, s tými ďalšími tretími krajinami, ktoré sa takýmto spôsobom dostávajú do znevýhodnenej situácie, ako napríklad, si to momentálne uvedomuje aj Európa, kde a teda aj Slovensko, by si to malo uvedomiť čím skôr. Kde sa vlastne stalo to, že čínske elektrické autá zaplavujú náš trh a podkopávajú konkurencieschopnosť automobiliek, ktoré produkujú a vyrábajú autá na Slovensku, na Slovensku napríklad okolo 250-tisíc ľudí, čiže skoro štvrť milióna ľudí, nejakým spôsobom má zabezpečené živobytie vďaka automobilovému priemyslu. Tým, že sú pracujú pre priamo pre automobilky alebo na firmy, ktoré sú napojené na tieto automobilky.

A práve dnes Čína tým, že dlhodobo vykrádali duševné vlastníctvo, skupovali európske, a teda zahraničné alebo z demokratických krajín firmy, ktoré u nás vyrábajú tieto autá, tak tým spôsobom dnes, v podstate dotlačila Európsku úniu do takej situácie, že sme málo konkurencieschopní a vlastne náš trh zaplavujú čínske autá, hlavne tie elektrické autá. Voči tomu sa aj Európska únia momentálne snaží brániť tým, že uvalila clá na tieto čínske automobilky práve z toho dôvodu, že je dokázateľné, že sa tam používajú nezákonné praktiky financovania týchto firiem, práve preto, aby ohrozili konkurencieschopnosť našich firiem.

Práve pre účasť na tomto summite, ktorého sa zúčastňujete aj vy, vyvíjal prostredníctvom svojich diplomatov Peking nejaký tlak?

Áno, žiaľ, stalo sa to, že veľvyslanci v krajine, teda čínski veľvyslanci, v mnohých krajinách kontaktovali priamo tých poslancov, ktorí sa chystali na tento summit alebo ich politické strany alebo členov vlády, zo strán, ktorých boli títo zákonodarcovia. Snažili sa nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby sa zúčastnili tohto summitu. To sa stalo aj na Slovensku, kde čínska ambasáda na Slovensku kontaktovala KDH a snažila sa urgentne stretnúť s vysokými predstaviteľmi KDH.

Teda nevieme, aký odkaz chceli zanechať, preto, lebo k tomuto stretnutiu ani k telefonátu neprišlo, ale vieme z iných krajín, že viac menej tam dochádzalo k vyhrážkam. K nejakým spôsobom nátlaku na týchto poslancov, aby nevycestovali na Taiwan. Musím povedať, že tieto praktiky mi naozaj pripomínajú praktiky Komunistickej strany za môjho detstva, kedy presne takýmto istým spôsobom sa snažila Komunistická strana na Slovensku, tlačiť na ľudí, ktorí nejakým spôsobom sa postavili za slobodu, za demokraciu a takýmto nátlakovým spôsobom, povolávanie na nejaké stretnutia a telefonáty, táto komunistická strana vytvárala tlak na týchto ľudí a presne tie isté praktiky používa dnes žiaľ Čína nielen doma, ale aj v zahraničí.

Viac sa dozviete vo videu.