Duševné zdravie obyvateľov Európskej únie je prioritou pre novú komisiu

ŠTRASBURG / Duševné zdravie obyvateľov EÚ sa zhoršuje. Pandémia a rastúce životné náklady výrazne zmenili spoločnosť. Sme viac nervózni, miera depresie a úzkosti sa prudko zvýšila až o 25%. Obrovské problémy s duševným zdravím sa už riešia až na úrovni Európskeho parlamentu. Na boj proti takzvanej “tichej epidémii” má ísť vyše miliarda eur. Nová Európska komisia si to dáva za jednu zo svojich priorít.

Až štvrtina mladých ľudí sa necíti dobre na internete. 14% zažilo kyberšikanu. To všetko nepomáha práve duševnému zdraviu

“Vidíme po celom svete, ale vidíme najmä v Európskej únii výrazný nárast duševných problémov najmä mladých ľudí po kovide,” povedala europoslankyňa Veronika Ostrihoňová (PS).

V Belgicku napríklad skúšajú pilotný projekt federálnej agentúry o syndróme vyhorenia. Pracovnoprávna legislatíva by sa podľa neho už na úrovni Európskej únie mala prispôsobovať aj duševnej pohode zamestnanca.

“Aby pomohlo ľuďom skĺbiť rodinný a pracovný život, hovoríme o voľnej nedeli, hovoríme o ďalších elementoch, flexibilnej práci, práci z domu,” dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Výbor pre zamestnanosť nastavuje pravidlá, aby zamestnanec mal právo na vypnutie a tak vedel oddeliť rodinný život od toho pracovného.

“Podobne ako fyzické zdravie je aj to mentálne absolútne dôležité,” povedala europoslankyňa Lucia Yar (PS).

S duševnou pohodou súvisia aj informácie na sociálnych sieťach. V záplave dezinformácií sa hovorí o tom, že žiaden obsah by síce nebol vymazávaný, ale pri každom jednom z nich by bola viditeľná poznámka.

“Ale ak je tam niečo zavádzajúce, tak je tam práve tá informácia, ktorá vám niekedy iba doplní ten kontext, aby ste porozumeli tej informácii lepšie,” povedal europoslanec Erik Kaliňák (Smer-SD).

Eurokomisia vyčlenila tiež viac ako miliardu eur zameranú na preventívne programy, aby sa ľudia naučili kedy je už potrebné vyhľadať lekársku pomoc.