Budú sa sny o rýchlovlakoch na Slovensku konečne plniť? EÚ pripravuje finančnú injekciu

ŠTRASBURG / Europoslanci chcú, aby sa konečne dokončili veľké vlakové koridory naprieč Európskou úniou. Znamená to dobudovanie vysokorýchlostných železníc, v čom zaostáva najmä východná Európa. Pripravuje sa preto obrovský balík peňazí, z ktorého si bude môcť pomerne veľký kus odtrhnúť práve Slovensko. Pretože u nás sú vysoko-rýchlostné železnice, ktorých podmienka je jazdiť minimálne 250-tkou skôr bájkou ako realitou.

Podľa plánov by sa do roku 2030 mala až strojnásobiť dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej siete. “Keď funguje a je moderná, vie byť veľmi efektívnym a spoľahlivým spôsobom dopravy," hovorí europoslanec Michal Wiezik.

Problémom je mimoriadne pomalá prestavba existujúcich železničných prepojení

Mnohé boli postavené pred desiatkami rokov a krajiny ako Slovensko výrazne zaostávajú za tými na Západe. “Slovensko nevyhnutne potrebuje investovať oveľa viac do kvalitnejšej železničnej dopravy," povedal europoslanec Branislav Ondruš. “Slovensko je v rámci Európy takpovediac čiernou dierou vysokorýchlostnej dopravy," ozrejmuje Martin Hojsík.

Prečítajte si tiež

Návšteva Ľuboša Blahu v Moskve pobúrila europoslancov. Dostal sa s nimi do konfliktu

​Pred vyše desaťročím vydala Európska komisia tzv. bielu knihu - plán jednotného európskeho dopravného priestoru, podľa ktorého by sa do roku 2050 mala väčšina osobnej dopravy na stredné vzdialenosti uskutočňovať vlakom. Z mnoho miliardového balíka bude potom na každej krajine, ktoré úseky sa rozhodne napojiť na vysokorýchlostnú železničnú sieť.

"Zabezpečia, aby človek mohol používať aj vlakovú dopravu medzi východom a západom," uviedla Miriam Lexmann. “Napríklad ja by som bola veľmi rada keby sme dobudovali vlakové spojenie medzi Bratislavou a Nitrou, čo je vlastne najviac vyťažená diaľnica na Slovensku," hovorí europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová.

Princípom je, aby sa začalo napojeniami aspoň medzi hlavnými mestami Európskej únie

Členské krajiny tak dostali za úlohu zaslať do Bruselu svoje návrhy trás, na ktoré budú požadovať eurofondy. “Na rozdiel od tých našich debát u nás, kde vlastne rušíme rýchle prepojenia medzi východom a západom Slovenska, tak Európa presne hovorí o tom, ako rýchlejšie, efektívnejšie a zelenšie cestovať," povedal Ľudovít Ódor.