Zákon o rozdelení mimovládok na politické a nepolitické čelí silnej kritike, jeho osud je neistý

BRATISLAVA / Zámer vlády rozdeliť mimo-vládne organizácie na politické a nepolitické sa zatiaľ nestretol s podporou. Osud zákona je neistý aj pre pozmeňovací návrh poslanca Lučanského z SNS, ktorý chcel niektoré mimovládky označiť za lobistov. Veľký problém s týmto zákonom majú neziskovky, opozícia a tiež partneri vlády z tripartity. Návrh kritizovala aj Rada vlády pre mimovládne organizácie. Podľa nej by ho poslanci v navrhovanej podobe prijať nemali.

"V podstate musí zverejniť, kde, s kým, o čom sa rozprávali, čo bol výsledok, čo sa dohodlo a ako to dopadlo. Ja to vnímam jednoznačne ako náhubok, ktorý treba dať komukoľvek, a som veľmi prekvapený z toho, že aj tie organizácie, ktoré chcú pomoc a sú napríklad v poradných orgánoch vlády." Takto na pozmeňovací návrh z dielne SNS reagoval bývalý splnomocnenec vlády pre tretí sektor Filip Vagač. Rozhorčenie na národniarsku aktivitu na sociálnej sieti reagovala aj šéfka asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá tiež spolupracuje a pripomienkuje aj pripravovanú legislatívu. "To, čo je za obludný pozmeňovací návrh k Zákonu č. 223/1977 o neziskových organizáciách? My fakt nemáme inú robotu, ako druhý raz inému orgánu predkladať to isté?" uviedla na svojom Facebooku Anna Ghannamová.

O návrhu, ktorý ide nálepkovať neziskovky ako lobistov, hovoria aj členovia hospodárskej a sociálnej rady, teda zamestnávatelia či odborári. "Snem konfederácie odborových zväzov považuje takúto navrhovanú zmenu zákona za priamy útok na ústavou garantovanú pluralitu názorov a slobodu združovania sa. Štát by legislatívnymi normami nemal obmedzovať občiansku spoločnosť, vrátane zástupcov zamestnancov, čiže odborárov," uviedla Martina Némethová z Konfederácie odborových zväzov.

"Sociálni partneri zdôrazňujú, že týmto návrhom chcú niektorí vybraní poslanci vedome vrátiť Slovensko do nešťastne známych 90. rokov. Zavádzanie nových povinností nad rámec už platného zákona, ktorých dodržiavanie je vynucované pod hrozbou sankcií a pokút, považujú za neprijateľné," informovala hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová.

Označovanie neziskového sektora za lobistov kriticky hodnotí dokonca aj Jednota dôchodcov Slovenska. "Ja si myslím, že by sa to nemalo zavádzať," povedal predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian. Či sa vôbec tento zákon dostane na rad ešte v tomto kalendárnom roku, vôbec nie je isté, ako ani to, či zmienka o lobingu v zákone zostane. "Zaviesť túto povinnosť do legislatívy Slovenskej republiky považujem za veľmi dôležité a samozrejme, že asi by sme mali prihliadať aj na aktivity jednotlivých mimovládok, ktorých by sa to týkalo," uviedla poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplová (SNS).

"Ja v tom nevidím žiadny problém, aby aj občianske združenia transparentne a verejne preukazovali, od koho a akým spôsobom sú financované. Čo sa týka lobizmu, tam s tým máme v strane Hlas problém. Aj sme to tlmočili na koaličnej rade," informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erik Tomáš (Hlas-SD).

"Všetko je zverejnené, každý si môže dohľadať, z akých zdrojov sú financovaní, tam nie je absolútne žiadny problém. Problém pre nich je, že niektoré mimovládky existujú a vyvíjajú činnosť, ktorá sa týka celej spoločnosti a ktorá má samozrejme presah aj na politiku, a im to nevyhovuje," povedal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Branislav Vančo (PS).