Posledný Slovák na mesiaci

Eugene Andrew „Gene“ Cernan bol po otcovi slovenského a po matke českého pôvodu. Je držiteľom slovenského štátneho vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy, ktoré mu v roku 1994 odovzdal prezident Michal Kováč. Na Mesiac so sebou zobral československú vlajku. Slovensko po návrate z Mesiaca navštívil trikrát.

Apollo 17 Andrew Gene Cernan

Ak na Slovensku hovoríme, že ľudia nikdy nepristáli na Mesiaci, je to rovnaké, ako keby sme o človeku, ktorý sa hrdo hlásil k svojmu slovenskému pôvodu, tvrdili, že celý život klamal.

Štefan Černan a Anna Lučanová, starí rodičia Genea Cernana, sa narodili v obci Vysoká nad Kysucou na severe Slovenska. V roku 1900 sa kvôli chudobe vysťahovali do USA, konkrétne do Chicaga. Spolu s nimi sa zo Slovenska v rokoch 1899 až 1913 vysťahovalo až 2,5 milióna Slovákov. Ich syn Andrew George Cernan stretol v Chicagu Rózu – Roslyne Anne Cihlar, ktorá bola pôvodom Češka, dcéra prisťahovalcov z Česka. Dňa 14. marca 1934 sa im narodil syn Eugene Andrew „Gene“ Cernan. Jeho starí rodičia hovorili až do svojej smrti výlučne po slovensky.

Počas jeho detstva ľudia bežne nemali doma televízor. Správy počas druhej svetovej vojny si mohli pozrieť len raz týždenne v kine. Pri záberoch, najmä z Pacifiku, na ktoré sa ako dieťa pozeral, začal snívať o tom, že raz bude pilotom a bude pristávať na lietadlových lodiach. Nechcel byť obyčajným pilotom, chcel byť pilotom námorníctva. Tento sen ho sprevádzal od detstva, a už počas štúdia na Purdue University sa dostal do námorníctva na loď USS Roanoke. Neskôr, počas služby v námorníctve, absolvoval letecký výcvik. Po výcviku sa Gene stal námorným pilotom a lietal na stíhačkách FJ-4 Fury a A-4 Skyhawk. Celkovo zvládol 200 pristátí na palubách lietadlových lodí.

A-4C Skyhawk

Geminy 9A

V októbri 1963 NASA vybrala Cernana v rámci náboru astronautov pre programy Gemini a Apollo. Počas letu Gemini 9A Gene Cernan vykonal druhý americký výstup do otvoreného vesmíru a stal sa celkovo len tretím človekom v histórii, ktorý takýto výstup uskutočnil. V otvorenom vesmíre strávil 2 hodiny, ktoré v začiatkoch odhalili mnoho o tom, čo astronaut technicky potrebuje na to, aby mohol v takomto prostredí efektívne pracovať.

Gene Cernan pri druhom Americkom výstupe do vesmíru.

Apollo 10 a prvá Geneho cesta na mesiac

V novembri 1968 sa stal pilotom lunárneho modulu Apolla 10, posledného prípravného letu, pred Apollom 11, ktorého posádka ako prvá pristála na mesiaci. Mesiac je od zeme vzdialený 356 tisíc až 406 tisíc km. Cesta zo zeme na mesiac trvá približne 3 dni. Apollo 10 absolvovalo celý let zo zeme, k mesiacu a na obežnej dráhe mesiaca ho obletelo 31 krát počas 61 hodín. Počas obletov posádka testovala odpojenie a pripojenie lunárneho modulu a zostup modulu 15km nad povrch mesiaca bez pristánia.

Ak by sa historické udalosti a program Apollo vyvinuli inak, Apollo 10 mohla byť prvá misia ktorá pristála na mesiaci. Podľa jeho vlastných slov, mohol byť druhým človekom ktorý vstúpil na povrch mesiaca. Apollo 10, ale muselo ešte vykonať niekoľko testov, aby si bola NASA istá, že všetko funguje tak ako má, aby ďalšia misia mohla pristáť na mesiaci.

Apollo 17 a 3 dni na povrchu mesiaca

Päť zo šiestich ľudí, ktorí pristáli na Mesiaci, boli piloti námorného letectva. Výhľad z lunárneho modulu pri pristávaní, v momente, keď je rozvírený veľmi jemný mesačný prach, je podľa jeho slov najviac podobný tomu, čo môže zažiť námorný pilot pri pristávaní so stíhačkou v noci na lietadlovej lodi.

Gene strávil spolu s Harrisonom Schmittom na Mesiaci 3 dni, od 11. do 14. decembra 1972. Šoféroval jedno z troch lunárnych áut, ktoré misie Apollo doviezli na Mesiac.

Lunárne auto bolo veľmi ľahké (210 kg), skladacie elektrické vozidlo s dojazdom 92 km, ktoré astronautom umožnilo presuny po Mesiaci na väčšie vzdialenosti. Gene je držiteľom neoficiálneho rýchlostného rekordu na povrchu Mesiaca – 18 km/h.

Gene Cernan v lunarnom aute

Ohýbač blatníkov (Fender Bender)

Pri demontovaní auta z lunárneho modulu sa Geneovi podarilo ohnúť blatník, ktorý sa pri prvom pohybe auta odlomil. V podmienkach s minimálnou gravitáciou, v kombinácii s prachom, ktorý má podobnú štruktúru ako púder, je lunárne auto takmer nepoužiteľné. Kolesá ľahko vyhadzujú jemný prach, ktorý padá na posádku a prístroje.

Poškodený blatník musela posádka provizórne opraviť pomocou plastovej mapy a lepiacej pásky. Ako Gene sám vtipne poznamenal: „Či už idete na záhradu alebo na Mesiac, vezmite si so sebou lepiacu pásku, aby ste mohli opraviť veci.“ Všadeprítomný mesačný prach však spôsoboval problémy – páska nefungovala, pretože sa na ňu prach okamžite nalepil. Náhradu blatníka museli posádka zlepiť v lunárnom module a na druhý deň ju pripevnili na auto.

Blatník lunárneho auta opravený pomocou plastovej mapy a lepiacej pásky.

Počas misií Apollo, od júla 1969 do decembra 1972, sa po povrchu Mesiaca prechádzalo celkovo 12 ľudí. Tým posledným človekom, ktorý stál na povrchu Mesiaca, bol práve Gene. Keď opúšťal povrch Mesiaca, vyslovil tieto slová:

"Výzva Ameriky dneška sformovala osud človeka zajtrajška. Keď opúšťame Mesiac a Taurus-Littrow, odchádzame tak, ako sme prišli, a ak Boh dá, vrátime sa - s mierom a nádejou pre celé ľudstvo.“

Na orbite Mesiaca ich pri misiách Apollo vždy čakal pilot veliteľského modulu. Na povrchu Mesiaca celkovo pristálo 6 misií Apollo (11–17). Apollo 13 nepristálo kvôli explózii kyslíkovej nádrže počas cesty a muselo sa núdzovo, po oblete Mesiaca, vrátiť na Zem. Príbeh Apolla 13 si môžete pozrieť v jednom z najlepších filmov o letoch na Mesiac – Apollo 13.

Odpad na mesiaci

Tak ako na každom mieste, kam vstúpi ľudská noha, aj na Mesiaci ľudia zanechali veľa odpadu. Misie Apollo sa pred návratom na lunárnu orbitu museli zbaviť všetkých nepotrebných vecí vrátane skafandrov, kyslíkových prístrojov, obalov od potravín a biologického odpadu. Každá hmotnosť navyše komplikovala návrat domov. Celkovo ľudia na povrchu Mesiaca zanechali viac ako 60 ton "odpadu".

Mnoho ľudí si myslí, že na povrchu Mesiaca je len jedna americká vlajka a pár stôp astronautov. V skutočnosti na povrchu zostalo 6 dolných častí lunárnych modulov, z ktorých každý má hmotnosť 10 ton, 3 lunárne autá, množstvo prístrojov a záložné snímky zhotovené astronautmi pre prípad, že by sa posádka nevrátila na Zem. Každá misia zanechala na povrchu vlajku a pamätné tabule s menami astronautov, vrátane tabule s menami astronautov Apolla 1, ktorých posádka zahynula pri požiari na Zemi.

Všetky lety boli veľmi riskantné a možnosť, že sa posádka nevráti, bola reálna.

Modul Apolla 17. Spodná časť modulov Apollo zostávala na mesiaci.

Mapa pristaní modulov Apollo

Pohľad na Zem z Mesiaca

Najsilnejšou spomienkou, ktorú si Gene z Mesiaca priniesol, bol pohľad na Zem na tom najčernejšom pozadí, aké si dokážete predstaviť.

Pohľad na Zem z povrchu mesiaca

Zem z paluby Apolla 17 počas letu

Návšteva Československa a Slovenska

Gene v roku 1974 neoficiálne navštívil Československo prvýkrát. Neoficiálne preto, že predstavitelia komunistického režimu pod diktátom Moskvy nemohli oficiálne prijať človeka, ktorý bol symbolom porážky Sovietskeho zväzu vo vesmírnych pretekoch. Napriek tomu sa Gene v tom istom roku paradoxne stretol v Moskve so samotným Leonidom Brežnevom pri rokovaniach o programe Apollo-Soyuz, ktorý sa uskutočnil od 15. do 24. júla 1975. Gene sa misie nezúčastnil, ale pomohol ju realizovať.

Posádky odštartovali z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride a Bajkonuru v rovnaký deň. O dva dni sa obe lode spojili na obežnej dráhe Zeme. Posádky si vymenili darčeky a národné vlajky, vykonali niekoľko spoločných vedeckých experimentov a po 44 hodinách sa lode oddelili. Soyuz následne pristál v Kazachstane a Apollo v Tichom oceáne. 

Vizualizácia spojenia lodí Apollo a Soyuz

Gene pri návšteve Československa priniesol so sebou aj československú vlajku, ktorú mal so sebou na Mesiaci. Daroval ju riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV Lubošovi Perekovi. Ten ju nechal umiestniť v kopule dvojmetrového ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove.

Československá vlajka na Mesiaci

Gene na návšteve Vysokej na Kysucou v roku 1994

Gene po návrate z Mesiaca celý život obhajoval programy NASA, ktoré mali znova dostať ľudí na Mesiac. V roku 2010 Gene otvorene kritizoval rozhodnutie Obamovej administratívy zrušiť program Constellation, ktorý bol navrhnutý na návrat astronautov na Mesiac a potenciálne aj na cesty na Mars.

Obamova politika zamerala NASA viac na podporu súkromných spoločností (napríklad SpaceX) a vývoj nových technológií, pričom sa odklonila od veľkých vládnych programov, akým bol Constellation. Po úspechoch misií SpaceX Gene svoj názor postupne menil.

Cernan a Armstrong nesuhlasili s Obamovým šetrením na programoch NASA

​Saturn V a SpaceX Starship Super Heavy

Misie Apollo úspešne dopravila na Mesiac raketa Saturn V s dĺžkou 110 m. Až do 20. apríla 2023 bol Saturn V najväčšou raketou, ktorá úspešne vzlietla do vesmíru. Prekonal ju až úspešný let rakety SpaceX Starship Super Heavy.

Von Braun a motory Saturn V

Odkaz Andrewa Gene Cernana

Svoj život nazýval rozprávkou, v ktorej si ako dieťa vysníval, že raz bude lietať, a jedného dňa doletel až na Mesiac. Napísal knihu The Last Man on the Moon a v roku 2014 o ňom vznikol dokument s rovnakým názvom. Dlhší rozhovor s ním si môžete pozrieť na nasledujúcom odkaze.