Ako funguje myseľ kriminálnikov? Nový podcast Línia zločinu vás vtiahne do sveta vyšetrovania

SLOVENSKO / Zaujíma vás, ako sa vyšetrujú skutočné zločiny? Ako funguje myseľ kriminálnikov a aké sú ich motívy? Ak áno, nasledujúci rozhovor je práve pre vás. Predstavíme vám nový podcast televízie JOJ 24 – Línia zločinu.

V štúdiu Novín o 12:00 sme privítali autorov podcastu - prokurátora Jána Šantu a nášho kolegu, reportéra Rasťa Striška.

V čom bude Línia zločinu iná?

Rasťo Striško: Tento kriminálny podcast je v podstate takým podcastovým exkurzom do toho, čo sme si už povedali. Výnimočný je v tom, že ponúkame celý komplex toho nielen vyšetrovania, ako dokazuje sa trestný čin, kto ho spácha, prídeme na to, prečo, na motív, pohnútky, ale je tam kopec psychologických aspektov.

Je tam vynikajúca hudba, ktorá stále drží v napätí a podľa môjho subjektívneho názoru ľuďom nedovolí sa odkloniť od niečoho iného, iba sústrediť sa na to. A tie true crime podcasty sú takto koncipované, ale neviem, či sú naozaj robené takto, že do takého kontextu a do takej hĺbky ako ideme my.

Pán Šanta, nie ste len spoluautorom námetu, ale vás aj fyzicky uvidíme v podcaste. Na akej pozícii?

Ján Šanta: Snáď v pozícii spolu diskutujúceho, ktorý sa bude snažiť po tej odbornej stránke, ale zároveň aj takej, aby to pochopil každý laik, vysvetľovať všetky súvislosti  trestnej veci.

Moja úloha bude previesť toho diváka a poslucháča naozaj celou líniou zločinu, a to dokonca nielen časťou, kde sa niečo deje, ale už aj začiatkom, ktorý predchádzal samotnému spáchaniu trestného činu, a teda čo sa v tej hlave páchatelia rodí, kedy sa zlomí a kedy už prekročil hranicu zákona.

Nie je v tom etický problém, že človek, ktorý má k dispozícii živé spisy, pracuje na takomto projekte?

Ján Šanta: To sú všetko uzatvorené kauzy a sú to kauzy z 90. rokov minulého storočia, ale zase také, aby mali čo povedať aj súčasnému divákovi a poslucháčovi. Trošku sme ich museli prispôsobiť aj do takej miery, aby sme hneď na prvú neidentifikovali prípad a toho páchateľa.

Ako vyberáte jednotlivé prípady?

Rasťo Striško: Kontaktovať aktérov prípadov, ktoré momentálne sú už spracované, je zložité z jediného dôvodu, že sú to tak staré niektoré prípady z minulého storočia, že ich aj dohľadať je problém. Pri získavaní informácií, znalcov, lekárov, psychológov, je vlastne až nemožné.

V niektorých prípadoch je to aj dobre, lebo ide o tak absurdné prípady, že ak si už odsedeli svoje tresty za to, čo spáchali, tak by bolo korektné ich nechať už so svojím osudom.

Máte k dispozícii kompletné spisy, vyšetrovanie a jednotlivé výpovede?

Ján Šanta: Tak samozrejme nebolo našou úlohou ísť do detailov, že by sme sa stretli so zákazom mlčanlivosti, to nie. Ale je to proste aktualizovaná forma tak, aby tieto príbehy priniesli niečo súčasnému divákovi. Všetky tieto aspekty, ktoré ste naznačili, tam samozrejme budú.

Čo je kľúčové pri výbere témy, pri výbere konkrétneho prípadu? 

Rasťo Striško: Mám nejaké predlohy od pána prokurátora. To je niekoľko prípadov, ktoré si prečítam a vyberiem si tak spontánne, že ktorý by mňa zaujal, ktorý sa mi bude dobre písať, ktorý pretaví do toho podcastu z ktorého urobíme ten rozsiahly scenár.

Vyhľadávame tie prípady, ktoré majú zaujímavé psychologické aspekty, aby sa poslucháč niečo dozvedel možno aj o sebe. Ako funguje premýšľanie v nejakých okamihoch? Čo robí nervová sústava? Čo robia vyšetrovatelia na mieste konkrétneho takéhoto činu, ktorý už už len z názvu vyzerá zle?

Kto je pre vás kľúčový? Kto je hlavný hrdina? Obeť alebo páchateľ?

Ján Šanta: Ja si myslím, že je to vyrovnané päťdesiat na päťdesiat. Ešte by som možno doplnil Rasťa, aby boli tie príbehy zaujímavé, pochopiteľne, z novinárskeho hľadiska, ale aby boli zaujímavé aj pre toho diváka, poslucháča.

To je podstatné, aby sme si to nerobili takpovediac "sami pre seba" a aby nakoniec to nezostalo naozaj len v takomto nejakom kruhu.

Toto je iný podcast aj v tom, že sú tam scény

Rasťo Striško: Sú tam vizualizácie, sú tam dejové línie, ktoré sú hrané, ktoré sú nakrútené hercami, ktorí majú presne písané úlohy, a je tam scenár napísaný na konkrétneho rozprávača tej dejovej línie. Takže točíme si to. Mám taký tím dvoch kameramanov, s ktorými to robíme.

Robíme si kulisy, robíme si všetky scény, diskutujeme, preberáme to s pánom prokurátorom, že ako to tam asi tak vyzeralo naozaj, aby sme neboli len nejakí abstraktní, ale aby sme boli aj presní, lebo oslovujeme nielen divákov ako sme my, ale aj odbornú verejnosť. Samozrejme aj psychologickú, aj forenznú, aj vyšetrovaciu, aj detektívnu.

Pozrime sa na prvý prípad v podcaste Línia zločinu, s názvom Teplomer

Rasťo Striško: To je prípad, ktorý má strašne smutný koniec. Je to prípad jednej sociálne slabej rodiny ktorá prichádza s tým, že má matka porodiť v nemocnici dieťa. V jedno skoré ráno zvoní telefón na policajnej stanici v jednom meste na Slovensku. Zdvíha telefón policajný dispečer.

V telefóne nalieha vrchná sestra, aby policajti prišli do nemocnice, pretože majú na operačnej sále dieťa, ktoré krváca z konečníka, a lekári považujú tento stav za fatálny. Vyťahujú z útrob toho dieťatka sklo a premýšľajú, ako sa tam dostalo. Majú pred sebou matku, ktorá hovorí, že to je chyba toho dieťaťa.

A my sa v tom podcaste dozvieme, ako rozmýšľala mama, ako rozmýšľal páchateľ a ako rozmýšľali vyšetrovatelia

Ján Šanta: Presne o tom to je. Je to aj mapovanie motívu tejto trestnej činnosti, ktorý možno pre prevažnú časť poslucháčov aj divákov bude prekvapujúci.

Pre niekoho možno taký, že to očakával. No ale práve tu vidno celú šírku toho príbehu od toho, že nazrime páchateľovi do hlavy, a dozvieme sa teda aj to, ako to celé skončilo.

Trochu budeme sledovať aj tú prácu vyšetrovateľov a ako oni postupujú?

Rasťo Striško: Áno, tá dejová línia tam práve je. Prvá časť je postavená na príchode policajtov do tej nemocnice a potom tá ich operatívna, aj tá intuitívna práca, aj tá výbava vyšetrovateľov tam je opísaná. Lebo nie je vyšetrovateľ ako vyšetrovateľ.

Teda ten, ktorý príde ako prvý a zháňa a získava informácie, tá práca nie je vždy rovnaká pri každom policajtovi a tam je to presne detailne rozobrané, kde sa pozerajú, na čo sa sústredia, ako čítajú všetkých svedkov a informátorov, ktorí prinášajú informácie.

Môže sa stať, že vy ako prokurátor budete pozerať starý spis, na ktorom ste nerobili, a zrazu uvidíte napríklad chyby vyšetrovateľov?

Ján Šanta: Tak to si myslím, že k tomu nedôjde. Tie veci sú z veľkej časti teda aj moje. Sú to rôzne kauzy. Ale zase na druhej strane to nehrozí, pretože pri konečnom spracovaní príbehu sme vlastne museli vychytať všetky muchy, aby to sedelo aj po tej odbornej línii, a aby to bolo aj laicky stráviteľné.

Zločin na začiatku a trest je teda na konci? Musíme si celý ten proces prejsť, všetko to absolvovať spolu s kriminálnikmi a vyšetrovateľmi?

Ján Šanta: Áno, ale to v priebehu pár desiatok minút. Takže všetko je to v takejto skrátenej podobe, a s dôrazom len na tie najnevyhnutnejšie body, ktoré sa v trestnom konaní objavia.

Ešte doplním tú vašu otázku, že samotný ten názov - línia zločinu. On v sebe zahŕňa nielen spomínanú líniu práce orgánov činných v trestnom konaní, ale aj akúsi životnú líniu páchateľa, aj životnú líniu poškodeného a možno aj životné línie niekoho v najširšom slova zmysle.

Trebárs tých svedkov, ktorí budú vypovedať, ako vnímali napríklad tú rodinu ako takú, ako vnímali najmä toho obžalovaného, a čo všetko sa vlastne z malého problému vyvinulo až v ten najtragickejší.

Prečítajte si tiež

Línia zločinu: Teplomer