Fico: Bankový odvod zvýšiť musíme
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zvýšenie bankovej dane bude pre budúcu vládu povinnosťou, tvrdí nastupujúci premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico. Pred zvýšením daní sa chce oboznámiť s argumentmi bankárov, ale zvýšiť bankový odvod je Fico odhodlaný.
Bankovú daň zvýšia
"My musíme zvýšiť bankovú daň. Keď nezvýšime dane im, potom je len druhá alternatíva, zvýšiť 20-percentnú DPH na 24 percent, 25 percent," povedal v diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť. Podľa Fica treba banky vyššie zdaniť aj preto, že im pripisuje vinu za globálnu krízu a dnes majú rekordné zisky.
Pred zvýšením daní sa chce oboznámiť s argumentmi bankárov, ale zvýšiť bankový odvod je Fico odhodlaný."Keď niekto sa chváli miliardovými ziskami, tak snáď ho nenechám tak, a nebudem sa naňho pozerať," vyhlásil. Aby banky nepreniesli zvýšené náklady cez poplatky na klientov, chce líder Smeru-SD dosiahnuť reguláciou. "To sa dá krásne regulovať a kontrolovať," myslí si.
Látanie deficitu
Peniaze od bánk chce Fico použiť na látanie deficitu v štátnom rozpočte pod tri percentá HDP, čo považuje za najdôležitejšiu úlohu jeho vlády. Zníženie zadlžovania chce však nastupujúci premiér docieliť bez toho, aby to pocítili ľudia so strednými a nízkymi príjmami. Naopak, pre ľudí s príjmom nad 2 750 eur a pre firmy s vysokými ziskami chystá líder sociálnych demokratov vyššiu mieru zdanenia. Konkrétne sadzby Fico nešpecifikoval, obmedzil sa na konštatovanie, že sa ich pokúsia nastaviť tak, aby nebolo zaujímavé ich obchádzať.
Ďalšie zdroje môže štát získať aj opätovným otvorením druhého dôchodkového piliera, ktoré Fico sľubuje. Odôvodňuje to nízkymi výnosmi v tomto systéme. "Druhý pilier bol zle nastavený, mnoho ľudí má ohrozené dôchodky. Chceme hovoriť o garanciách, a otvoriť druhý pilier. Keď stratu vytvorí správcovská spoločnosť, nech ju vykryje – to je férové," povedal. Šetriť bude budúca vláda centrálnym obstarávaním spájaním niektorých inštitúcií, zrušením špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni a integráciou miestnej štátnej správy.
Nefunguje daňový systém
Peniaze chce Fico získať aj efektívnejším výberom daní, to však možno dosiahnuť až po sprevádzkovaní daňového systému. "Nemôžeme ísť na medvede s puškou, ktorá nestrieľa," poznamenal. Práve sprevádzkovanie daňovej správy je preto z krátkodobého hľadiska pre Ficovu vládu kľúčovou úlohou. "Sme jediná krajina v Európe, a asi aj na svete, kde nefunguje daňový systém," podčiarkol.
O konkrétnych opatreniach ako ozdravovať verejné financie chce Fico hovoriť so širokým okruhom združení a inštitúcií na tzv. Rade solidarity. Prizval do nej zástupcov, zamestnávateľov, odborov, ale napríklad aj s cirkvami. Znižovanie deficitu nebude pre budúcu vládu jediným kritériom, na ktoré bude prihliadať. Zvažovať bude aj dopad rast hospodárstva a životnú úroveň ľudí. "To kvôli tomu, že máme pekné číslo, máme mať milióny mŕtvych ľudí?" pýtal sa moderátorky. Ľuďom chce pomôcť aj úpravou Zákonníka práce, aby viacej chránil zamestnancov.
Fico dnes zároveň potvrdil, že Dušan Čaplovič bude nominantom Smeru-SD na post ministra školstva. Na otázku, či Martin Glváč povedie rezort spravodlivosti Fico priamo neodpovedal. "Verím, že v prípade ministerstva spravodlivosti bude SR svedkom príjemného prekvapenia," poznamenal.
Vo vláde aj nestraníci
Ministrom zahraničných vecí bude diplomat Miroslav Lajčák, ktorý viedol rezort diplomacie aj v prvej Ficovej vláde. V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Dnes by mal svoje rozhodnutie oznámiť v Bruseli.
Druhým nestraníkom vo vláde má byť minister hospodárstva, ktorým by sa mal stať Ján Valko. Toho Fico navrhol ešte v minulom volebnom období za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Premiérka Iveta Radičová to odmietla. Valko bol šéfom predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti, a. s.