Oslobodenie koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bude mať 80. výročie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

75 rokov od oslobodenia Auschwitz Birkenau

BRATISLAVA / Slovensko, Organizácia Spojených národov (OSN), OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Poľsko a ďalšie krajiny sveta si v pondelok 27. januára pripomenú 80. výročie oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.

Medzinárodný deň pamiatky holokaustu

V tejto súvislosti si svet pripomína tiež Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá práve na 27. januára. Valné zhromaždenie (VZ) OSN v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau z roku 1945. Následne v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.

VZ OSN neskôr 26. januára 2007 schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.

Rezolúcia prijatá VZ OSN konsenzom odsudzuje "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.

Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili v roku 1940 počas okupácie Poľska nemecké vojská ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov

Prvé transporty židov aj zo Slovenska

Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska.

Po vstupe Červenej armády na územie dnešného Poľska začali Nemci s postupnou likvidáciou a evakuáciou tábora. Vraždenie Židov napriek tomu pokračovalo až do novembra 1944. V rovnakom čase sa nacisti zbavili väčšiny väzňov, ktorí obsluhovali plynové komory a krematóriá. Ostatných postupne evakuovali na otrocké práce do nemeckých priemyselných podnikov. "Značnú pozornosť venovali nacisti zahladzovaniu stôp po svojich zločinoch. Odvážali majetok ulúpený deportovaným Židom, rozoberali drevené baraky, zasypávali jamy s popolom zo spálených tiel a ničili písomné záznamy," píše Ústav pamäti národa na svojej webovej stránke.

Definitívny rozkaz na opustenie tábora vydali nacisti 17. januára 1945. Asi 56.000 väzňov vyhnali do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchanwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentračných táborov. Počas týchto tzv. pochodov smrti zastrelili dozorcovia približne 15.000 ľudí, časť z nich zomrelo v dôsledku chladu a vyčerpania. V dňoch 20. a 26. januára 1945 vyhodili Nemci do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory.

Približne o 15. hodine v sobotu 27. januára 1945 vstúpili do komplexu Auschwitz-Birkenau prví sovietski vojaci, príslušníci 60. armády 1. ukrajinského frontu. Krátko po nich dorazili do tábora sovietske a poľské filmové štáby, vďaka ktorým sa svet dozvedel pravdu o osvienčimskom pekle. Prežilo 7600 väzňov.

Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 - 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.

V Nemecku je 27. januára Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.

Na oslavách výročia sa zúčastní sa aj Pellegrini

V sprievodnej delegácii budú s prezidentom aj zástupcovia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR, Múzea holokaustu v Seredi a Slovenského národného múzea. "Peter Pellegrini sa v sprievode hláv štátov, kráľov, premiérov, šéfov zákonodarných zborov či ich zástupcov zúčastní na pietnom akte položenia sviece ako symbolu úcty k vyše miliónu ľudí, ktorí hrôzy najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora neprežili," priblížil odbor komunikácie.

Podujatie sa podľa KP koná pod záštitou poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Účasť sa odhaduje približne na 3000 ľudí vrátane desiatok tých, ktorí prežili holokaust. Na ceremóniu pricestujú najvyšší predstavitelia z asi 50 krajín sveta. "Konať sa bude vo veľkorozmernom stane postavenom pri murovanom portáli bývalého podtábora Birkenau, ktorý slúžil ako jedno z hlavných výstupísk pre prichádzajúce transporty," uviedol odbor komunikácie.

Pápež varuje pred antisemitizmom

Pápež František varoval v nedeľu pred antisemitizmom. V príhovore k veriacim na Námestí svätého Petra pripomenul pondelňajšie 80. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, na ktoré pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. TASR o tom informuje podľa spravodajského portálu Vatican News a agentúry AP.

"Hrôza vyhladenia miliónov Židov a ľudí iných vierovyznaní v tých rokoch nesmie byť nikdy zabudnutá ani popieraná," povedal František. Podotkol, že v nacistických koncentračných táboroch boli tiež zabití mnohí kresťania vrátane početných mučeníkov.

"Opätovne vyzývam všetkých, aby spolupracovali na odstránení pohromy antisemitizmu, ako aj všetkých foriem diskriminácie a náboženského prenasledovania," doplnil pápež. "Budujme spoločne bratskejší a spravodlivejší svet, vychovávajme mladých ľudí, aby mali srdcia otvorené pre všetkých v duchu bratstva, odpustenia a mieru."

Pápež v príhovore po modlitbe Anjel Pána tiež apeloval na ukončenie občianskej vojny v Sudáne, ktorá sa začala v apríli 2023 a ktorá "spôsobuje najvážnejšiu humanitárnu krízu na svete s dramatickými dôsledkami aj v Južnom Sudáne."

Fratišek vyjadril aj obavy zo situácie v Kolumbii a najmä tamojšom regióne Catatumbo, kde pri zrážkach medzi ozbrojenými skupinami zahynuli mnohí civilisti a vyše 30 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy.