Ľudovíta Felda, košického maliara, využíval Mengele na kreslenie pokusov

SLOVENSKO / Dnes si pripomíname 80. výročie oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Jedným z približne 7-tisíc väzňov, ktorí boli vo vyhladzovacom tábore Auschwitz -Birkenau počas jeho oslobodzovania, bol aj známy košický kresliar a grafik - Ľudovít Feld. Dostal sa tam v júni 1944 so svojou rodinou. Mal síce už 41 rokov, no jeho telesná výška bola menej ako 140 centimetrov - pre vrodenú chorobu prestal v detstve rásť. Práve pre jeho výšku si ho všimol Jozef Mengele. Felda vybral na pokusy a keď zistil, aký veľký kresliarsky talent má, využíval ho aj na kresby iných väzňov, ich orgánov, či postup pokusov.

​Ľudovít Feld sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach. Mal osem súrodencov. Postupne v dôsledku nedostatku rastového hormónu prestal rásť. Celý život mal vzrast asi osemročného chlapca. "Ľudovít Feld bol košický umelec. Mnohí Košičania ho poznajú ako kresliara košických zákutí a mnohí ďalších ho pozná ako Mengeleho maliara. Keďže prežil Osvienčim ako zverenec doktora Mengeleho, kde zaznamenával pokusy na ľuďoch," uviedol Michal Stofa, kurátor východoslovenskej galérie. 

Rodičia ho v jeho talente podporovali 

Jeho otec bol robotníkom v drevo sklade a matka pracovala ako práčka a upratovačka vo verejných kúpeľoch. Doma si všimli jeho veľký maliarsky talent a podporovali ho v ňom. Absolvoval v tom čase grafickú a kresťanskú školu Eugena Króna a v štúdiu pokračoval v Budapešti. "O Vladovi je známe, že bol veľmi vytrvalý. So zápalom študoval a so zápalom kreslil. Kým nebol spokojný s kresbou, nepovažoval ju za hotovú," opísal Michal Stofa. 

Sám hovoril, že musí vzniknúť aspoň 30 kresieb, aby tri z nich boli dobré. Ľudovít Feld ešte pred vojnou v roku 1936 vystúpil z izraelickej cirkvi a počas vojny v roku 1942 sa nechal pokrstiť. Keďže Košice počas druhej svetovej vojny patrili Maďarsku, deportácie do koncentračných táborov tam začali až po marci 1944, kedy Maďarsko obsadila nemecká armáda. "Celá jeho rodina bola odsunutá do geta v Starej tehelni. Jeho známi ho schovali. On sa však rozhodol, že sa vráti a sa pridá k svojej rodine v gete a tak tam odišiel. Odtiaľ bol potom deportovaný do Osvienčimu," priblížil Stofa. 

Diela o hrôzach Osvienčimu vytvoril až po vojne 

Najskôr ho jeho žiačka, ktorú učil kresliť, vynechala zo súpisu osôb určených na umiestnenie v gete. Neskôr mu chcel pomôcť ujsť ďalší jeho žiak. Feld to však odmietol. Vo svojej tvorbe sa k tomu, čo v gete zažil, vracal. "Dielo Feld datoval do roku 1944. My však vieme, že vlastne všetky diela, ktoré vytvoril na tému holokaustu, ktoré zaznamenávajú hrôzy holokaustu, vytvoril až po vojne, po návrate z Osvienčimu a po tom, ako sa dokázal ako tak vyrovnať s tým, čo zažil," opísal Stofa. 

Ide o výjav z geta, ktorého bol svedkom. "Pracoval aj s fotografiou reálnej tehelne, do ktorej vsadil námet pohrebu pochovávania dvoch mladých ľudí, väzňov. V tomto gete, sa po príchode do seba zaľúbili, rozhodli sa pre útek, avšak pri pokuse o útek boli zastrelení," opísal Stofa. 

Odborníci sú si istí, že túto aj ďalšie kresby, v ktorých zobrazil utrpenie väzňov v tábore, na pochodoch, či smrť žien v plynovej komore, vytvoril až po vojne. "Podľa zmeny jeho rukopisu a kresleného štýlu, tie zmeny sa nesú v podstate celou jeho tvorbou, už či pred vojnou alebo po vojne, z toho môžeme usudzovať, že Feld sa k tejto téme holokaustu vracal priebežne," uviedol Stofa. 

​Na niektorých kresbách zachytil aj samého seba alebo svoje väzenské číslo, A 7 7 4.0. "Jedna z kresieb zaznamenáva Židov, mužov stojacich pri ostnatom drôte, na ktorom akoby náhodou je zachytený kúsok látky a keď sa divák pozornejšie pozrie, na tom útržku látky môže zreteľne čítať číslo. To číslo patrilo práve Vladovi," ozrejmil Stofa.

Na fotografii Ľudovíta Felda spoznal jeho žiak 

V Auschwitzi si ho pre jeho vzrast vybral doktor Mengele. Ľudovít Feld spomína, ako sa ho opýtal, čím sa živí. Keď odpovedal, že je kresliar, Mengele prikázal, aby mu nechali jeho šaty a začal pracovať pre neho. Pre jeho nízky vzrast, nemal ani 140 centimetrov, ho ubytovali v detskom baraku. "Fotografia, ktorá ho zachytáva medzi deťmi v Osvienčime, je veľmi emotívnou spomienkou," dodal Stofa. 

Fotografia pochádza z filmu, ktorý po oslobodení Auschwitzu nakrútila sovietska armáda. Zábery zachytávajú niekoľko desiatok detí so zdravotnými sestrami a mníškami, ako idú pomedzi ostnaté drôty. Jedným z týchto detí bol aj vtedy 41-ročný Ľudovít Feld.

Na zázname ho spoznal jeho žiak z obdobia po druhej svetovej vojne. "Je to z tohto momentu, kde je presvedčivo jeho výraz tváre," poznamenal Pavol Burák, žiak Ľudovíta Felda. 

Vedel, že Lajčibáči, ako ho volali, prežil koncentračný tábor. Nikdy o tom ale spolu nehovorili. "A my sme ani nevedeli presne, na čo sa opýtať. Stačilo nám, že tie hrôzy prežil a to nám taký rešpekt vzbudzovalo, že sme nechceli zavádzať tému na túto oblasť," povedal Pavol Burák. 

Ľudovít Feld bol jedným z približne 7-tisíc väzňov, ktorých po oslobodení tábora našli vojaci Červenej armády. V drvivej väčšine šlo o kriticky chorých väzňov.
Feld sa zachránil tak, že keď zaznel príkaz, aby vyšli pred barák, aby ich hnali na pochod smrti, schoval sa pod drevenú pričňu a presvedčil aj ďalšie deti, aby sa schovali spolu s ním, čím im pomohol zachrániť sa.

Ľudovít Feld zomrel 18. mája 1991 v Košiciach.