Analýzy 24: Ako môže vyzerať koniec vojny? Bývalí ministri o spravodlivom mieri pre Ukrajinu

BRATISLAVA / Ukrajina už tri roky vzdoruje ruskej agresii. Európski lídri prijali v deň výročia 16. balík sankcii voči Rusku. A odklepla aj ďalších 3 a pol miliardy eur pre Ukrajinu. Kyjev by peniaze mal dostať v marci.

OSN schválilo rezolúciu požadujúcu odchod ruských síl z Ukrajiny. V hre je aj návrh administratívy nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Z nej ale nie je zrejme kto je agresor a nehovorí ani o zachovaní ukrajinských hraníc. Medzitým ukrajinský prezident Zelenský vyjadril ochotu odstúpiť z funkcie, ak by to viedlo k mieru a členstvu Ukrajiny v NATO.

Dočká sa Ukrajina v tomto roku mieru a bude spravodlivý? Alebo príde o časť územia a vznikne tam demilitarizovaná zóna? Aj o tom sme sa v Analýzach 24 rozprávali bývalými ministrami Pavlom Demešom a Martinom Sklenárom.

V kontexte ukončenia tejto vojny sa často skloňuje slovné spojenie udržateľný mier. Čo je ten udržateľný mier?

Bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš tvrdí, že by bolo dobré, aby sme hovorili radšej o spravodlivom mieri. "Bolo by dobré, aby sme vždy pridávali aj slovko spravodlivý mier. To, že sa len vojna zastaví a neodstránia sa tie pôvodné príčiny či dôvody, ktoré uvádzala Ruská federácia, tak kedykoľvek sa tá vojna môže vrátiť a toho sú si Ukrajinci mimoriadne vedomí, Aj od Lavrova sme sa dozvedeli, že Rusi sú za mier, ale len, keď to bude im vyhovovať" podotkol Demeš. 

Podľa Martina Sklenára, bývalého ministra obrany, Rusi zatiaľ nemajú dôvod poľavovať zo svojich požiadaviek. "Nie je úplne jasné prečo sa Spojené štáty dopredu vzdávajú niektorých vecí, ktorými mohli vytvárať tlak na Rusko pri rokovaniach. Udržateľný mier môže nastať jedine vtedy ak Rusko nebude mať záujem alebo nebude ďalej schopné pokračovať v agresívnych aktivitách," vyjadril sa Sklenár. Zároveň podotkol, že musíme dostať Ukrajinu do tak silnej pozície, aby na ňu Rusko nemohlo zaútočiť. "Jediná dostatočná záruka je členstvo v NATO."

Prečítajte si tiež

OSN schválilo rezolúciu požadujúcu odchod ruských síl z Ukrajiny

​OSN prijalo rezolúciu, ktorú predložil Kyjev, hovoria o okamžitom odchode Ruska z Ukrajiny

Podľa Demeša je však OSN, ako aj OBS paralyzované. "Právo porušené bolo, takže ruská armáda by mala odísť, ale neodíde," vyjadril sa.

Sklenár vníma Zelenského, ako ťažkého partnera pre Trumpa. "Trump si myslí, že svojim nátlakovým spôsobom pretlačí svoje záujmy. Ale Zelenský ukazuje, že dokáže byť v tých pozíciách silný," hodnotí Sklenár. V otázke, či by mal Zelenský opustiť post prezidenta bol rezolútny, "Aj Zelenského najväčší protivníci Petro Poroshenko a Julia Tymošenko povedali, že nesúhlasia s tým, aby boli teraz voľby." 

S tým súhlasil aj Demeš."Ja čítam ten krok Zelenského po víkende, kedy sa konzervatívci stretli vo Washingtone, na ktorom aj náš premiér dosť zvláštností porozprával. Keď hovorili, že Zelenský sa bojí, aby sa vojna ukončila, že príde o svoj prezidentský mandát, ale on okamžite im povedal, že sa toho vôbec neobáva, ak jeho krajina bude v bezpečí, tak sa postu vzdá,"  povedal Demeš, ktorý to číta ako silné a  jasné štátnické gesto. 

Demeš zhodnotil, že Rusko nás tlačí k tomu, aby sa celý systém obrany a NATO zmenil. Keby sme toto podľa neho pripustili, tak potom pripúšťame konštrukcie, kde si hociktorá silná krajina môže povedať, že zaberie, čo len chce.

Prečítajte si tiež

1097. deň na Ukrajine: Tri roky od začiatku vojny Zelenskyj ocenil hrdinstvo a odpor Ukrajiny

Prispeje Trump podľa Slovákov k ukončeniu vojny?

Prieskum

JOJ24

​V reakcii na prieskum Sklenár povedal, že v prieskume skôr vidí očakávania a nádej, aby to už skončilo a nemuseli sme sa tým zaoberať. 

Demeš na margo prieskumu povedal: "Odráža to, že ľudia cítia, že USA je silná, vplyvná krajina. A že bez USA bude mať EU problém ukončiť to. Lenže treba vedieť, že Spojené štáty sa pod Trumpom správa inak, ako sme boli zvyknutí po druhej svetovej vojne. Musíme premýšľať o obrane a miery u nás nezávislejšie. "

EU si podľa bývalých ministrov musí budovať vlastné obranné kapacity

Témou boli aj výdavky na zbrojenie. Sklenár si myslí, že treba investovať, čo najskôr. "Chceme investovať teraz do obrany 3-4% HDP alebo chceme riskovať? Rusko nemá záujem na tom, aby sa tento konflikt vyriešil a USA nezáleží, aká kvalita bude toho riešenia. Jediný komu na tom záleží je Európa," uzavrel Sklenár.