3°
Bratislava
Analýzy 24: Slovenské mestá a obce čelia možnému finančnému kolapsu
Analýzy 24: Slovenské mestá a obce čelia možnému finančnému kolapsu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Mestá a obce hlásia výpadky príjmov, nedostatok financií na základné služby. Koncom roka ich čakajú pritom ďalšie výdavky, zvyšovať by sa mali platy pedagogických aj nepedagogických pracovníkov a problém sa zatiaľ nevyriešil ani s 800 eurovými bonusmi pre verejných zamestnancov.
Aká je finančná kondícia miest a obcí? A aké sú možné riešenia? Aj na to sa pozrieme s prezidentom Únie miest Slovenska, Richardom Rybníčkom.
Mestá a obce na Slovensku hlásia prehlbujúce sa finančné problémy. Výpadky príjmov, rastúce náklady na základné služby a povinné zvýšenie platov v školstve vytvárajú pre samosprávy čoraz väčší tlak.
Samosprávy sú kľúčové, ale potrebujú reformu
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini počas návštevy regiónov zdôraznil dôležitosť samospráv a ich schopnosť zvládať krízové situácie. „Samosprávy ukazujú extrémnu životaschopnosť a štát sa nesmie báť presunúť na ne kompetencie,“ vyhlásil. Richard Rybníček s týmto názorom súhlasí a zdôrazňuje potrebu reforiem.
„My už dlhodobo hovoríme o tom, že je nevyhnutná reforma verejnej správy. Nepotrebujeme tak veľa obcí, mali by sme vytvárať väčšie hospodárske celky s viac kompetenciami a financiami. To by pomohlo nielen poskytovaniu služieb obyvateľom, ale aj rastu ekonomiky,“ vysvetľuje.
Ako financovať samosprávy?
Rybníček zdôrazňuje, že mestá a obce by mali mať stabilnejšie financovanie nezávislé od štátu. Navrhuje napríklad:
-
100 % dane z príjmu fyzických osôb ponechať samosprávam,
-
väčšiu flexibilitu v zdaňovaní nehnuteľností a turistických poplatkov,
-
stanovenie základnej daňovej sily obcí, aby bohatšie mestá neboli znevýhodňované.
„Dnes slovenské mestá a obce financujú menšie, menej rozvinuté regióny. To však vedie k nespravodlivosti, keďže bohatšie mestá prichádzajú o milióny eur, ktoré by mohli využiť na vlastný rozvoj,“ tvrdí Rybníček.
Finančná situácia miest a obcí je kritická
Samosprávy v súčasnosti čelia výpadku približne 80 miliónov eur, pričom situáciu ešte zhoršuje zvýšenie platov v školstve a rastúce náklady na energie či infláciu. Podľa Rybníčka rozdiely medzi regiónmi narastajú, pričom najhoršie sú na tom malé a stredne veľké obce.
„Stredne malé a malé obce už majú existenčné problémy a ak vláda neprijme systémové opatrenia, môže to viesť k ich finančnému kolapsu,“ varuje.
Niektoré mestá už začali škrtať výdavky, obmedzujú prevádzku plavární, zimných štadiónov a kultúrnych podujatí. V konečnom dôsledku však na to doplácajú samotní obyvatelia.
Školstvo ako ďalší problém
Zvýšenie platov pedagogických pracovníkov spôsobuje tlak na rozpočty samospráv, ktoré musia riešiť aj financovanie nepedagogických zamestnancov v školských jedálňach či družinách.
„Keď dostanú vyššie platy učitelia, prirodzene ich chcú aj kuchárky či upratovačky. My však už nemáme z čoho. To môže viesť k zatváraniu tried alebo optimalizácii škôl,“ hovorí Rybníček.
Zvyšovanie daní ako krajné riešenie
Mestá už v minulosti museli zvýšiť dane z nehnuteľností, no podľa Rybníčka už tento priestor vyčerpali.
„Obyvatelia miest financujú množstvo služieb aj pre ľudí z okolitých obcí. To je nespravodlivé. Štát by mal upraviť daňové zaťaženie tak, aby viac platili tí, ktorí vlastnia nehnuteľnosti,“ navrhuje.
Potrebujeme systémové riešenia
Dofinancovanie miest a obcí cez jednorazové dotácie nie je podľa Rybníčka riešením.
„Vláda môže zmeniť daňové zákony a financovanie samospráv aj bez ústavných zmien. Chýba však politická odvaha. Ak sa nezačne reforma verejnej správy, budúcnosť slovenských samospráv je veľmi otázna,“ uzatvára.
Samosprávy sú základnou jednotkou štátu a ich stabilné financovanie je nevyhnutné. Bez zásadných reforiem však bude ich situácia čoraz kritickejšia.
