Analýzy 24: Európa posilňuje obranu, ale dokáže sa zjednotiť?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Spojené štáty po roztržke v oválnej pracovni pozastavia vojenskú pomoc Ukrajine. Očakáva sa, že to Donald Trump oznámi už utorok (4. 3.) v noci - počas každoročnej Správy o stave Únie. Na izolacionistické tendencie z druhej strany Atlantiku reaguje Európa – mobilizuje sa Únia aj národné štáty.

Ursula Von der Leyenová – oznámila, že na prezbrojenie starého kontinentu poputuje 800 miliard eúr. Medzitým sa tvorí aj tzv. koalícia ochotných, ktoré chcú posilniť spoločnú obranu.

V Analýzach 24 dnes debatovali bývalý veľvyslanec Slovenska pre NATO Peter Bátor, bývalý minister zahraničných vecí ČR Ľubomír Zaorálek a politológ žijúci v Moskve Jiří Just.

Prišiel plán na opätovné prezbrojene Európy, ktorý by uvoľnil osemsto miliárd eur na európsku obranu. Počíta sa s navýšením investícií do zbrojenia, o 1,5% HDP a ešte bližšie nedefinovaný spoločný fond, možno kopírujúci plán obnovy. Čo na to naši hostia?

Ľubomír Zaorálek si myslí, že nemá zmysel liať peniaze do systému, ktorý nám nepatrí. Severoatlantická aliancia podľa neho nie je akcie schopná v podobe akej je. "Potrebujeme formovať vlastnú politiku," vyjadril sa.

Peter Bátor však stále vníma potrebu NATO. "Aliancia je rámec. Ten systém sme budovali 75 rokov. Je najlepší, aký sme kedy mali. Nič lepšie na rýchlo nevybudujeme. Cieľ by mal byť, že EÚ nainvestuje toľko, že niektoré veci by mali vedieť robiť aj bez USA. Predstava, že si vytvoríme niečo nové je pekná, ale nerealistická. Len 30 rokov môže trvať dostať sa tam, kde teraz NATO je," vysvetlil bývalý veľvyslanec Slovenska pre NATO Peter Bátor.

Bátor problém vníma hlavne v neprítomnosti Slovenska pri dôležitých rokovaniach. "Už dnes máme Európu rozdelenú na štáty, s ktorými sa v debatách počíta a na štáty, s ktorými sa nepočíta. Premiér Fico nás s celou svojou vládou stavia vedľa. My ako Slováci a my ako štát nemáme žiadne slovo v týchto procesoch. Nikto nás nepočúva," povedal Bátor.

Ďalej dodal, že Slovensko je podľa neho vyčlenené z najdôležitejších debát, ktoré sme tu za posledné desaťročie mali. "Je tragédiou slovenskej zahraničnej politiky, že my pri týchto veciach nie sme. My budeme pociťovať každé jedno rozhodnutie o Ukrajine."

O tom ako sa zmeny reaguje Kremeľ povedal viac publicista žijúci v Moskve Jiří Just

Ruská federácia už prostredníctvom hovorcu Kremľa Peskova reagovala, že ak sa pozastavenie dodávok z USA potvrdí, bude to hrať vo vývoji konfliktu kľúčovú úlohu a vraj to môže prispieť k tomu, aby sa Kyjev skôr priklonil k mierovému riešeniu.

Zelenskyj vo svojom statuse na sociálnej sieti napísal, že je pripravený na prímerie vo vzduchu a zastavenie leteckých útokov aj útokov na mori. Pristúpil by Putin na takúto dohodu? Podľa Justa jednoznačne nie. Rusko nemá dôvod pristúpiť na takéto prímerie. "Nedokážem si predstaviť, čo by Ukrajina alebo USA mohli ponúknuť, aby zmenili názor. Rusko je presvedčené, že na bojisku víťazí a preto prímerie nepotrebuje. Potrebuje ho Ukrajina a teda ho nebude akceptovať," vysvetlil Just.

Vyjadril sa aj k vzťahu Trumpa s Putinom. Trump podľa neho až príliš spolieha na to, Putin má s ním blízky vzťah a že ochotný urobiť pre Trumpa ústupky, ale taký Putin nie je. "On má vlastnú agendu, hrá all in a chce získať, čo najviac."

Podľa Justa Rusko síce aj samotné posilňovanie EÚ vníma s veľkou neistotou, ale je si isté, že sa v najbližšej dobe Európa nevyzbrojí tak, aby to bolo nebezpečné. Spolieha na to, že európske elity sa na to zbrojení nedohodnú.