Práva, rovnosť, posilnenie: Pripomíname si Medzinárodný deň žien

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SVET / Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 1977 rozhodla o tom, že Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý pripadá na 8. marca, bude oficiálnym sviatkom. Jeho cieľom je pripomínať dôležitosť rovnoprávneho postavenia žien a OSN každoročne určuje aj hlavnú tému či motto.

Tohtoročnou témou MDŽ je: "Pre všetky ženy a dievčatá: Práva. Rovnosť. Posilnenie." (For ALL Women and Girls: Rights. Equality. Empowerment).

Na začiatku sa bojovalo o lepšie pracovné podmienky pre ženy

Korene MDŽ siahajú do druhej polovici 19. storočia, keď sa pozornosť upriamovala prioritne na zápas o lepšie pracovné podmienky pre ženy. "Súviselo to najmä s rýchlym rozvojom priemyslu v Spojených štátoch, keď prichádzalo do tovární množstvo nových, nekvalifikovaných pracovných síl. Často sa tam stretávali s bezohľadným ignorovaním pracovnej bezpečnosti a hygieny, aj s okrádaním na mzde. Tento problém sa týkal aj mužov, ale tí už mali aspoň tradíciu remeselníckych cechov. Pretvárali ich na prvé odborárske organizácie, ktoré poskytovali úrazové a penzijné poistenie, podporu pri vymáhaní zadržaných platov, patronát nad učňovským školstvom a podobne. Spočiatku ale odmietali prijímať ženy," uviedla pre TASR Marína Zavacká z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i.

Ženy v závodoch pracovali s jedovatými látkami

Vtedajšie typicky ženské robotnícke zamestnania boli podľa Zavackej v textilnej výrobe, v konzervárňach, či pri výrobe zápaliek. Ženy bežne pracovali s jedovatými látkami v slabo vetraných priestoroch, v obrovskom hluku strojov s nezakrytými prevodovými pásmi a rezacími časťami, svietilo sa otvorenými plynovými lampami. Pracovný čas bol oveľa dlhší ako dnes a dolná veková hranica bývala pod 14 rokov. Aj preto robotníčky zvykli začiatkom jari demonštrovať za zlepšenie pracovných podmienok a neskôr pridali aj požiadavku volebného práva.

Jeden z prvých známych protestov sa uskutočnil 8. marca 1857 v New Yorku, kde zamestnankyne z viacerých textiliek požadovali zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. "Najprv sa dátum každoročného veľkého protestu ustálil na poslednú februárovú nedeľu. Do verejného povedomia vo svete sa táto téma dostala po veľkej tragédii v textilnej továrni Triangle Factory v roku 1911, kde si požiar vyžiadal 146 životov. Išlo prevažne o prisťahovalkyne z Európy. O strašnej smrti žien vo výškovej budove, kam nedosiahli požiarne rebríky a mali zamknuté núdzové východy, preto sa niektoré pokúšali zachrániť skokom z okien, sa písalo vo všetkých krajinách, odkiaľ pochádzali," pripomenula Zavacká.

Mnohé opatrenia v oblasti práce do považujú za bežné

Pod tlakom verejnej mienky sa tragédia podľa historičky dôkladne vyšetrovala a prijali sa opatrenia, aby sa niečo podobné už neopakovalo. Sprísnili sa požiarne a hygienické normy, aj lekársky dohľad. Vzniklo ministerstvo práce s orgánmi nezávislej kontroly, dievčatám sa sprístupnili kurzy a učňovské školy. Tieto opatrenia sa rozšírili do celého sveta, aj na územie dnešného Slovenska a mnohé z nich sa v súčasnosti považujú za bežné.

Počiatky MDŽ sa viažu aj ku II. Medzinárodnej konferencii socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká predstaviteľka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien ako uznanie boja za práva žien všade vo svete ešte bez konkrétneho dátumu. O rok neskôr, 19. marca 1911, v európskych metropolách ženy prvýkrát demonštrovali za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Neskôr sviatok nadobudol masový charakter

Ako pamätný deň zápasu o lepšie pracovné podmienky žien si ho osvojila aj Organizácia Spojených národov.

V prvej Československej republike (1918 - 1938) začali tento sviatok sláviť robotníčky už krátko po jej vzniku a postupne nadobúdal masový charakter. Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939-45) začali ľudáci vytláčať ženy zo škôl aj zo zamestnania a odkaz tohto sviatku bol nezlučiteľný s ich ideológiou. Ďalšie znehodnotenie slobodného odkazu MDŽ nastalo v Československu po februárovom prevrate v roku 1948, keď moc prevzala komunistická strana. Aj preto sa MDŽ stretáva po Nežnej revolúcii s negatívnymi reakciami.

Zo sviatku sa urobil prázdny rituál

"V 19. storočí sa zamestnanci v priemysle, ako nová spoločenská skupina, čo ešte nemala politickú reprezentáciu, výrazne angažovali v ľavicovom hnutí. To však tvorili nielen komunisti, ale aj kresťanskí socialisti, sociálni demokrati a ďalšie vetvy. Nuž a podobne, ako v prípade aj iných sviatkov (a nielen sviatkov), komunisti po svojom nástupe k moci všetkých konkurentov vygumovali. Tiež nebolo vhodné pripomínať, že v kapitalistickej Amerike sa mohlo legálne protestovať proti zamestnávateľom aj proti štátu. Zo sviatku komunisti urobili prázdny rituál, pri ktorom sa na podnikových oslavách zväčša ženy starali o výzdobu a prípravu pohostenia a muži si usilovne pripíjali. Po zmene režimu mu táto nálepka dlho ostala," uviedla pre TASR Zavacká.